Má túlavé topánky, doma neobsedí ani chvíľu a vlastne vždy ju to ťahalo „von”. Je dobrodružná povaha, rada spoznáva nových ľudí a konečne chcela vyskúšať niečo na vlastnú päsť. Nech to nie je len o tom, že mama navarí, operie, ožehlí, ocino zavezie. Vierka, študentka žurnalistiky, sa tak minulý rok ocitla na brigáde v ďalekých Spojených štátoch amerických.
„V podstate som chcela sebe aj rodičom dokázať, že som samostatná a zvládnem to aj bez nich. Som totiž v rodine jediné dievča a navyše najmladšia. Tiež som si nevedela predstaviť, že budem celé leto doma, zašitá niekde za pokladňou v Tescu. Do USA som šla so spolužiačkou zo strednej. Ona v USA bola už predtým, takže na rozdiel odo mňa vedela, do čoho ide,” hovorí Vierka o tom, ako to všetko začalo. Univerzita v tom Vierku nijak neinšpirovala, nápad odísť na leto do USA bol plne v jej réžii. A prečo práve Štáty? „Doteraz neviem. Ako som povedala, asi som sa chopila príležitosti. USA? Prečo nie! No po tom lete som si Štáty zamilovala. Navyše, človek nemôže byť celý život zavretý doma, musí cestovať a objavovať. Viac-menej som sa však k štátom dostala ako slepé kura k zrnu. Nikdy by som nepovedala, že poletím „za veľkú mláku”, Amerika ma nikdy nelákala. Vždy ma to však veľmi ťahalo do Anglicka a môj cestovateľský sen je napríklad aj Švajčiarsko a Taliansko.” Na otázku, čo jej dala brigáda v Amerike, odpovedala: „Určite som priebojnejšia. Už sa napríklad nenechám odbiť na slovenských úradoch! Je to super pocit, keď sa človek dokáže o seba postarať sám. Hoci to má znamenať len to, že celý týždeň utekám z jednej práce do druhej a z druhej napokon do tretej, žijem v kutici s Číňanmi a jem makaróny so syrom častejšie, ako je zdravé. No a hlavne ten jazyk. Nevravím, že je to nejaká sláva, ale už nemám taký ten pocit, že keď niečo poviem, tak z toho odpadnem. Chcem to zažiť ešte raz, je to ako droga.”
Na čo treba myslieť pred odletom do USA
Vierka sa do USA dostala cez Agentúru CKM, program Work & Travel. Z formálnej stránky sú jednoznačne najdôležitejšie víza, o ktoré treba požiadať na americkej ambasáde. V zásade ich dajú každému, no treba sa pripraviť aj na „rozhovor”. To v praxi znamená, že usmievavý chlapík za okienkom sa vás spýta asi dve otázky – kam idete a prečo tam idete. Potom vám s pečiatkou v ruke zaželá krásne leto. Ako študent môžete požiadať o J-1 víza, čo v preklade znamená, že na území Štátov môžete pracovať tri mesiace a zdržiavať sa tam tri a pol mesiaca. Ďalej je to poplatok za službu SEVIS, čo je americký systém, ktorý zbiera informácie o zahraničných študentoch. Hneď po príchode do Štátov sa treba do tohto systému prostredníctvom internetu prihlásiť a minimálne raz do mesiaca im dať vedieť, že ste v poriadku a ešte niekoľko oficiálnych informácií (miesto vášho pobytu, informácie o zamestnávateľovi, čo robíte vo voľnom čase). Agentúra CKM v podstate všetko, vrátane letenky a programového poplatku, vybaví za vás. Najdôležitejším je však Social Security Number (SSN). Je to niečo ako slovenské rodné číslo. Domáci toto číslo dostanú pri narodení, avšak cudzinci oň musia požiadať na úrade. Mimochodom, americkí úradníci sú ,vraj, niečo celkom iné ako tí slovenskí J. Bez SSN vlastne nemôžete pracovať a hneď, ako číslo dostanete, musíte ho uviesť svojmu zamestnávateľovi. V prípade, že sa do USA vrátite nasledujúce leto, o SSN číslo už žiadať nemusíte. Napokon na mieste treba vyriešiť otvorenie vlastného bankového účtu, ale to je samozrejmosť pre každú cudziu krajinu.
autorka článku: Lucia Šimová
zdroj fotografie: www.telegraph.co.uk
