Leto je pre nás študentov jediné obdobie, kedy sa môžeme naplno venovať práci. Keďže som mala skúsenosti so zárobkom na Slovensku, a neboli priam najlepšie, rozhodla som sa skúsiť šťastie v zahraničí.
Zoznámenie sa so situáciou
Pricestovala som v piatok. Víkend bol plný očakávaní a nezodpovedaných otázok. Moja staršia sestra Miriam v Anglicku žije, študuje a pracuje už vyše päť rokov. Z ubytovania som si, chvalabohu, nemusela robiť ťažkú hlavu.
Sestra ma pripravila na pohovor a oboznámila s ponukou práce v priemyselnom meste – Birminghame. „Mraziarne na krevety, výroba automobilových súčiastok, výroba regálov a vešiakov pre Tesco či balenie mäsových výrobkov a zeleniny,” hovorila s vážnym výrazom tváre. Najviac ma oslovili krevety. Miriam ma však upozornila, že teplota vzduchu v mraziarňach sa pohybuje od 5 °C do 10 °C. Rýchlo som na túto prácu zanevrela.
Nasledovala puntičkárska príprava. Zapísala som si otázky, ktoré sa väčšinou v agentúrach pýtajú. Sestra mi ich všetky nadiktovala. Mala na ne, samozrejme, pripravené aj odpovede. Poslednou dôležitou vecou bolo napísať stručný životopis v angličtine. Zvládnuté!
Rada nad zlato
Prikladám presný postup, ako v skutočnosti funguje hľadanie práce v anglickom priemyselnom meste.
- Vstúpite do dverí a slušne pozdravíte.
- Predstavíte sa.
- Spýtate sa, či majú voľné miesto v hociktorej fabrike, ktorú agentúra zastupuje.
- Nasleduje odpoveď: „Nie, nemáme žiadne voľné miesta. Prepáčte.”
- Vy sa nenecháte odbiť.
- V každej agentúre majú na stole formulár, kde sa zapisujú uchádzači o zamestnanie.
- Poprosíte a spýtate sa, či by ste sa mohli na spomínaný papier aspoň podpísať a uviesť telefónne číslo.
- Pravdaže, dovolia vám vyplniť vaše údaje.
- Potom musíte dúfať a veriť. Snáď ktosi ochorie, vyhodia ho alebo pôjde na dovolenku a vy budete ten šťastlivec, ktorého zavolajú. Aj keď nie rovno do práce, ale na pohovor.
- So sklamaním opúšťate prvú náborovú spoločnosť a ponáhľate sa navštíviť zvyšných sedem.
Nekonečné hľadanie
Vo štvrtok som si privstala o 6.00 h a po niekoľkých predošlých neúspešných pokusoch som sa náhlila opäť pobehať nejaké agentúry. Nasledovalo prvé odmietnutie, druhé, tretie… Avšak na konečnej zastávke som mala šťastie. Sekretárka mi povedala o voľných miestach v istej výrobni lámp. Najskôr som musela vyplniť test. Obsahoval jednoduché matematické slovné úlohy a gramatické cvičenia z angličtiny. Potom mi test skontrolovali. Museli ste dosiahnuť minimálne 60 %, aby ste prešli. Nechcem sa chváliť, ale podarilo sa mi to na 100%.
Nasledoval pohovor. Všetky odpovede a reakcie na otázky konzultanta som mala vďaka sestre nacvičené. Skončilo to úspešne. Pracovníčka agentúry hovorila o náplni práce, vysvetlila, kde sa firma nachádza, kedy mám nastúpiť a povedala aj to, koľko budem zarábať. Plat bol slušný. Na hodinu niečo vyše 6 libier. To je ich minimálna mzda. J Bonusom boli nadčasy. Každý pracovný deň ste mohli vydržať o dve hodiny dlhšie. Samozrejme, boli za to príplatky. Ten, kto sa tam prišiel zodrať len na leto, chodil robiť aj cez soboty a nedele. Musím povedať, že málokto tejto lákavej ponuke odolal. V nedeľu na hodinu platili dvojnásobok minimálnej mzdy.
Začiatky
Nástup bol už v pondelok o 7.00 ráno. Dokopy nás bolo 5 nováčikov. Manažér všetkých porozhadzoval medzi stálych pracovníkov. Hneď ma pozdravila zavalitá Poľka a spýtala sa, či rozumiem poľsky. „No skús, hádam rozumiem,” usmiala som sa. Pokropila ma rýchlou spŕškou návodov a vysvetliviek, čomu sa mám venovať a čo bude mojou náplňou práce. Keďže som nevedela preložiť ani slovo, zopakovala to po anglicky. Druhá spolupracovníčka bola Angličanka. Najskôr sa mi nedarilo rozlúštiť ani základné frázy, ktoré hovorila. Bola však ku mne tolerantná a keď bolo potrebné, opäť to zopakovala.
Mojím pohodovým tempom som začala navŕtavať skrutky „macherskou” elektronickou vŕtačkou s magnetickými nadstavcami. Narába sa s ňou veľmi jemne. Keď ste príliš pritlačili, buď ste pokazili skrutku, alebo sa pokrivil plech lampy. Dlho trvalo, kým som objavila primeranú silu, ktorú na to treba použiť. Najhoršie a najneobľúbenejšie pre väčšinu, nielen pre mňa, bolo balenie hotových produktov do kartónovej škatule. Jasné, že je nevyhnutné najprv ju poskladať. Všade lietal prach, kartón škrípal a vydával neznesiteľný zvuk. K tomu ste dali riadne zabrať svojmu chrbtu. Neustále sa zohýnať a dvíhať ťažké lampy nebola vôbec zábava.
Realita
Prvá 10-minútová prestávka ma nesmierne potešila. Oznamuje sa zvonením zvončeka, ktorý poznáte zo základnej školy. Akonáhle zaznel tón, každý sa rozbehol po svojom. Krátky voľný čas som si užívala sama so sebou. Neskôr, po zoznámení s ostatnými pracovníkmi, sme spolu chodievali fajčiť. Lenže o významnom kamarátstve nemožno hovoriť. V Anglicku to proste takto funguje. Počas pracovnej doby sú všetci milí a usmievajú sa. A pozor! Veľmi veľa ľudí si pri práci vo fabrike nahlas spieva. Pôsobia skutočne šťastne a ochotne, ale je to len „napísané” v ich pracovných zmluvách. Majú jednoducho taký štýl. O mimopracovných hlbších vzťahoch sa hovoriť nedá, čo je pre našu kultúru úplne prirodzené.
Po prvom pracovnom dni som bola zničená a príšerne ma boleli nohy. Doma sa len najedla, dala si sprchu a šla spať. Hoci sa únava deň za dňom stupňovala, kvôli benefitom za víkendovú „makačku” sa nevzdáte a pôjdete na šichtu aj počas voľných dní.
Obe pracovníčky si na mňa zvykli a boli rady, že im pomáham pri práci. Ich zárobok sa odvíjal od množstva kusov lámp, ktoré vyrobili. Takže žiadny oddych sa nekonal.
Odpracovala som necelé dva mesiace. Posledné týždne ma zvábila matematika. Robilo mi radosť počítať dni do odchodu z upršanej krajiny a tešila som sa späť do školskej lavice.
Treba spomenúť, že už ani v UK to nie je s voľnými pracovnými miestami také ružové, ako to bolo pred piatimi či šiestimi rokmi. Za prácou sa tam ženie viac a viac ľudí. Briti majú možnosť si z uchádzačov vyberať. V súčasnosti je hlavným predpokladom vedieť jazyk. Lenivci a konfliktné typy sa v zamestnaní dlho neudržia.
Nevídané
Typickým zvykom je u nich hlasno vykrikovať: „Ding, dong! Ding, dong!” Funguje to na princípe, že jeden zakričí a ostatní to zopakujú. Dávajú tým na známosť, že o päť minút sa zmena končí a radujú sa z toho.
Užitočná fráza, ktorá vám môže pomôcť v ťažkej situácii, znie: „All right!” Dá sa použiť pri oznamovacích, opytovacích, zvolacích i želacích vetách. V originalite sa medze nekladú. Už pri vstupných dverách do továrne si ju vypočujete aspoň trikrát. Keď sa naučíte „all right” správne používať, určite stúpnete v hodnotovom rebríčku.
autorka článku: Silvia Štrbáková
zdroj fotografie: archív ON
