Ak na Slovensku existuje niekto, kto je mladý, úspešný, krásny a ešte k tomu nesie slávne priezvisko, väčšina z nás má vo zvyku celý jeho úspech pripísať známym rodičom. Tamara Heribanová, novinárka, moderátorka, módna ikona a autorka kníh pre deti i dospelých, však tieto predsudky poctivo rozbíja. Navyše, pred časom jej vyšiel prvý román Predavačky bublín, ktorý odhaľuje povrchný svet slovenského šoubiznisu. Nedávno sa v Nitre konala beseda, na ktorej Občas nečas nemohol chýbať.
Ako sa Vám páčilo v Nitre a aké máte pocity z dnešnej besedy?
V Nitre sa mi veľmi páčilo. Ráno som mala besedu so žiakmi prvého stupňa v Krajskej knižnici Karola Kmeťka. Všetko bolo super zorganizované, atmosféra bola skvelá. Neskôr som mala možnosť prejsť sa po meste a zrazu som sa cítila ako na dovolenke. Nitra je nádherné mesto a tento jarný rozkvitnutý deň ešte podčiarkol jej malebnosť. Poobede bolo pre mňa veľkým potešením besedovať o literatúre a živote s fantastickou herečkou Evou Pavlíkovou, ktorú si veľmi vážim.
Väčšina ľudí Vás opisuje ako krásnu, mladú, talentovanú novinárku a autorku kníh. Ako by ste sa opísali vy?
Opisovať samého seba je vždy jemne zavádzajúca vec. Mohla by som sa obliecť do superlatív, mohla by som poukázať na svoje slabé stránky. Najlepšie je, ak za človekom stoja skutky, nie slová.
Vaša knižka „Misia Eva, prísne tajné” získala významné ocenenia. Tešíte sa z tohto úspechu? Čakali ste ho?
To, že táto kniha získala v čitateľskej ankete Knižnej revue tretie miesto a deň na to aj ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska 2012 v kategórii literatúra pre deti a mládež, považujem za veľký úspech. Spolu s ilustrátorkou Petrou Hilbert a úžasnými ľuďmi z vydavateľstva IKAR, kde kniha vyšla, sme sa snažili o porušenie zaužívaného. Kniha je svojím spôsobom jemne netradičná, mnohí čitatelia sa potešili aj jej interaktívnej aplikácii plnej hier, ktorá je určená pre tablety.
Čo Vás vo tvorbe ovplyvňuje a inšpiruje?
Všetko, čo človek počuje, vidí, zažije a cíti, ovplyvňuje to, ako bude tvoriť. Špeciálne pri písaní ide o veľmi individualistickú tvorbu. Autor je so svojimi písmenkami sám, každý dialóg, každá scéna vzniká v jeho hlave a je len a len na ňom, ako sa príbeh bude vyvíjať. Vo všeobecnosti som sústredený pozorovateľ, veľa si zapisujem, veľa sledujem a neskôr sa snažím prežité pretaviť do svojich textov. Ale tá inšpirácia ide ruka v ruke s trpezlivosťou, kniha sa sama od seba nenapíše.
Aké knihy rada čítate?
Pre mňa je dôležité, aby som mala prehľad, takže ma zaujíma všetko, čo vychádza. Rada zalistujem v zlých knihách, ale pochopiteľne oveľa radšej čítam bravúrne napísané knihy. Doma mám veľkú knižnicu, dá sa povedať, že som knižný mamonár. Mnoho kníh čítam v nemeckom jazyku a medzi moje obľúbené autorky patria Ingeborg Bachmann, Elfiede Jelinek, Herta Muller, ale rada sa zabavím aj pri vtipnej, no nie hlúpej oddychovke. V Nemecku sa v posledných rokoch ujal žáner komediálneho románu, po ktorom vždy rada siahnem.
Čo Vás na písaní najviac baví?
Najviac ma baví samotný proces písania. Fakt, že človek začína od nuly a po niekoľkých mesiacoch má príbeh, jeho postavy žijú, hádajú sa, milujú sa. Najviac ma baví, keď je text hotový a ja ho začnem čítať odznova a ešte aspoň desať ráz. Potom mám veľmi rada čas, počas ktorého editujem a snažím sa vybrúsiť text k lepšiemu.
Ako vyzerá Váš bežný deň? Vieme, že píšete pre dámsky mesačník, píšete knihy a občas sa s vami stretávame aj pri moderovaní.
Moje dni sú rôznorodé, veľakrát pracujem aj počas víkendov, neskoro do noci. Výhodou je, že priateľ je fotograf, veľa cestuje a tak si nemusíme navzájom vysvetľovať, že náš voľný čas, niekedy aj niekoľko týždňov po sebe, absentuje. O to viac sa tešíme na spoločne strávený čas na cestách. Každý rok ideme na mesiac preč Tento rok sme cestovali po Amerike, minulý rok po Thajsku.
Ktorá kniha sa Vám písala lepšie? Tá pre deti alebo pre dospelých?
Nedá sa to asi porovnať v intenciách ľahšie-ťažšie. Každú knihu som písala v inom období, ku každej som pristupovala inak a ku každej mám špecifický vzťah. Čo sa týka detskej knihy, výhodou je, že besedy na školách a v knižniciach si veľmi užívam. Deti majú knihu prečítanú a ich zvedavé otázky sú balzamom na dušu autora. Naviac, zožať úspech u detského čitateľa je veľmi vzácna vec, keďže deti sú absolútne pravdovravné a úprimné. O to viac ma teší, že sa Misii Eva tak darí.
Kedy najradšej píšete? Máte popri tom aj nejaké rituály?
Úplne ideálne je, ak mám vyhradených niekoľko dní len a len na písanie. Vtedy sa dokážem naplno ponoriť do príbehu a nevnímam nič iné. Momentálne mi nenapadá nejaký špeciálny rituál, možno len, že pijem niekoľko litrov vody denne a počúvam dookola stále tú istú pesničku.
Už od svojej mladosti veľa cestujete. Čo Vám tieto skúsenosti dali do života?
Ten vonkajší svet absolútne ovplyvňuje náš vnútorný svet. Neviem konkrétne pomenovať, čo mi dalo cestovanie do života. Viem však, že som iným človekom, akým by som bola, ak by som mnohé veci nevidela. Viem, ako vonia slepačia polievka v úzkej bangkockej uličke, viem, ako padá dážď v keňskej dedine, kde ešte donedávna nemali pitnú vodu, a viem, aké to je piť rum s kubánskymi plantážnikmi. Ale aj tak je pre mňa najkrajšie miesto na svete záhrada mojej babičky v Hornej Strede.
Čo plánujete do budúcnosti?
Budem sa veľmi tešiť, ak sa mi podarí dopísať knihu, na ktorej práve pracujem.
Čo by úspešná žena ako Vy poradila mladým ľuďom pri plnení svojich snov?
Aby nepoľavili a aby sa vždy snažili robiť všetko najlepšie, ako vedia, a so srdcom. Malinké úspechy rastú do veľkých a aj keď sa niekedy zdá, že veci nevychádzajú, nie je to tak. Treba vždy veriť, nikdy sa nevzdávať a tešiť sa aj z maličkostí.
autorka: Denisa Badalová
zdroj fotografie: www.zena.pravda.sk
