Extrémny hnus – extrémizmus
0Komentár
,,Mimoriadna doba vyžaduje mimoriadne prostriedky…“ hovorí novinár Fritz Michael Gerlich svojej manželke, keď mu vedenie novín odmieta uverejňovať článok proti nacionálnemu socializmu v roku 1933. Niežeby som si to spájala s extrémizmom, len mi pripadá, že si veľká časť slovenského obyvateľstva túto vetu v rôznych formuláciách nejako zobrala k srdcu.
V známej knihe Brama Stokera z roku 1966 sa o Slovákoch ako o národe píše, že sú, citujem: ,,veľmi neškodní a chýba im akákoľvek priebojnosť.“ Tak na to by som sa pozrela.
V súčasnej dobe, krátko pred prezidentskými voľbami s, povedzme si, štedrým počtom kandidátov, sa čoraz viac skloňuje slovo extrémizmus. Každý má potrebu vyjadriť svoj názor hlasne, no nie príliš hlasno, aby z toho nebol problém. Každý sa drží svojej skupiny ľudí, ktorá ich zaryto utvrdzuje v radikálnom riešení problémov. Na jednej strane chaos v hlavách ľudí, ktorí sa snažia žiť od výplaty k výplate, sa dá pochopiť, ale vzájomné mlátenie sa „neškodných a nepriebojných“ Slovákov je čím ďalej, tým viac znepokojujúcejšie.
Zmätene krútim hlavou pri nekompletných informáciách o incidente, ktorý z minúty na minútu prešiel celým Slovenskom. Zrazu zisťujem, že ešte aj kamerové systémy klamú a nedá sa im veriť. Čo je však zarážajúce, všetci, zainteresovaní i nezainteresovaní, sa snažia svedomito opísať priebeh udalostí. Predovšetkým tí, ktorí tam neboli. Svedčia o tom aj bijúce sa zreferované informácie zo strany holohlavých (ne)obvinených a informácie zo strany vlasatých, podľa kamery napadnutých. Zámerne sa vyhýbam akémukoľvek označovaniu a obviňovaniu, keďže po búrlivých príspevkoch nikomu nie je jasné, kto je obeťou.
Pri miernom zamyslení zistíme, že sa to zmenilo na verejnú konfrontáciu. Konfrontáciu Slovenskej pospolitosti, ktorá uverejnila rozsiahly článok o ľuďoch, ktorí s touto udalosťou prišli, a ľudí, ktorí túto udalosť zverejnili po 3 mesiacoch od doby, ako sa stala. Na oboch stranách je vidieť viaceré nejasnosti a povedzme si priamo, zveličovania či prifarbenia.
Pri pohľade na kamerový záznam, vraj účelovo zostrihaný, je každému jasné, že ani jedna strana v tom nie je celkom nevinne. Áno, na zábere sú viditeľné palice, ale nie je viditeľné, že by ich niekto použil. Tiež je na zábere vidno, ako dostane útla barmanka surovú facku len preto, že sa snažila trikrát väčšieho chlapa odohnať. Presne takto sa (ne)správajú obete. Áno, na zábere je vidno, ako si chlapík odchádzajúci z Mariatchi drží rukou hlavu, no tiež je vidno, ako sa jeho kamarát o pár minút neskôr takmer dusí hrčou hnevu, ktorá ho podľa všetkého núti k útoku.
Je jasné, že v tejto pästnej konfrontácii, ktorú vraj začali vyvolávať zamestnanci a návštevníci spomínaného baru, nejde o prebratie frajerky. Nevraživosť medzi týmito ľuďmi vzniká tým, že jeden na druhom vidia tričko, ktoré hlása inú, respektíve opačnú ideológiu. Jedni hovoria, že ide o očiernenie Smer-u pred voľbami, druhí, že extrémizmus v podobnej podobe sa čím ďalej tým viac stupňuje. Pravdou ostáva, že je to hrdosť a pýcha zmiešaná so vsugerovanou a možno naučenou ideológiou. Pri bohatšej predstavivosti a troške nadnesenosti nepotrebujeme Al-Káidu či apokalypsu. Slováci sa pozabíjajú navzájom, a to len preto, že niekto si kohúta na hlave zafarbí načerveno a niekto iný ho skosí. Čo na to povedať. Sme demokratický štát, tak si udri.
Viktória Dušecinová,
redaktorka ON
Počet zobrazení: 830
