Šimon Spišák: „Režisér musí byť hanblivý“

Vyštudoval réžiu na Katedre alternatívneho a bábkového divadla DAMU v Prahe a už takmer rok figuruje ako interný režisér v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre. Mladý, strapatý, plný nápadov a kvôli svojmu priezvisku predurčený na umeleckú dráhu – Šimon Spišák.

Ako sa z malého chlapca stane veľký režisér?

(smiech) No, to je zvláštna otázka, malý som totižto stále. Teraz som skončil školu a robím tu, v Nitre, v divadle, kde je môj otec riaditeľ. Robím však len druhú vec, takže narežírovaného mám zatiaľ málo.

Prečo práve bábky a alternatívne divadlo?

Hlavne preto, že činohra je v Prahe veľmi spiatočnícka a na zlej úrovni. Toto mi poradil otec a ja som bol spokojný.

Bavia v dnešnej dobe deti bábky?

Čo som bol veľmi prekvapený, tak áno. Neveril som tomu, ale fakt to ešte na deti funguje.

Vždy ste chceli byť na tejto „opačnej“ strane? Nechceli ste sa niekedy stať aj hercom?

Nechcel! Ja som dosť hanblivý. Podľa mňa režisér aj musí byť hanblivý. Keď však robím s ľuďmi, ktorých poznám, tak pred nimi je to už lepšie. Teraz skúšam Tri prasiatka s babami, ktoré poznám dlhé roky, ale keby som sa mal postaviť pred 200 ľudí, tak to by som sa veľmi hanbil.

Tituly, s ktorými pracujete, si vyberáte sami?

Vždy spolupracujem s vedením divadla. Spolu sa snažíme naplniť dramaturgický plán, pokračovať v tom, čo už divadlo začalo, alebo robiť to, čo potrebuje. Predsa len je to bábkové divadlo, určené hlavne pre deti, takže aj v tomto sa prispôsobujem.

Pre koho sa ľahšie tvorí, pre deti alebo pre dospelých? Ktorý divák je náročnejší?

Asi detský, pretože je úprimný. Dospelý človek už ide do divadla s nejakým predsudkom alebo očakávaním. A potom, keď sa mu zdá, že to bolo umelecké, tak nepovie, že to bola „hovadina“, lebo to bolo umelecké, aj keď ho to nebavilo. Ale keď to nebaví deti, tak jednoducho odídu. Na druhej strane je aj ľahšie ich uspokojiť.

Keď tvoríte, kope vás múza alebo presne viete, ako chcete, aby to vyzeralo?

Väčšinou viem, ako to bude, ale nikdy to tak nie je. (smiech) Väčšinou teda tuším.

Ako sa cíti režisér na premiére svojej inscenácie?

Na premiére sa veľmi hanbí, aspoň ja mám aj strach. Sledujem, ako sa tvária diváci, nakúkam, ako to ide, či sa smejú. A keď je po tom, tak je to super, to vám spadne obrovský kameň zo srdca.

Mali ste niekedy aj tvorivú krízu?

Tak na toto som ešte veľmi mladý. (smiech) Ale vlastne pri každej inscenácii sú tvorivé krízy. Sú tam jeden – dva dni, kedy to nejde, keď večer všetko vyzerá zle a ráno je to super alebo naopak. Napríklad, keď si večer myslím, že to, čo robím, je úplne super a ráno zistím, že je to totálna blbosť. Ale na to som si už zvykol.

Režírovali ste Tri prasiatka, rozprávku, ktorú každý pozná. Robili ste to tradične alebo nejako inak?

Robil som to úplne inak. Je tam veľa politiky, je to modernejšie, napríklad zlý vlk kandiduje do parlamentu. Skúšalo sa to super, pretože sa všetci už veľmi dlho poznáme. Je tam aj kapela, hrám v nej aj ja, ale neviem veľmi dobre hrať. (smiech) Som skôr taký samouk.

Mali ste už v živote taký pocit, že ste boli so sebou úplne spokojný?

Vždy mám zo seba dobrý pocit. Ja som totižto poctivec. Ale keď vidíte po mesiaci svoju vec, tak vám napadne tisíc vecí, ktoré mohli byť urobené inak. Lenže vtedy sa s tým už veľmi nedá hýbať.

Aký bol návrat z Čiech na Slovensko? Čo bolo ľahké alebo ťažké?

Najhoršie je, že tu v Nitre nie sú žiadne knihy v knižnici. Veľmi rád čítam, aj kvôli práci, a keby som mal viacej času, čítal by som ešte viac. Oproti Prahe je tu aj veľmi málo divadiel, v Prahe je ich okolo 300, takže tam je vždy kam ísť. Ale inak mi vyhovuje to, že Nitra je malé mesto.

Aké témy vás bavia?

Len tie najvážnejšie. Keby som mal robiť komédiu, tak len keby mala byť veľmi vážna. (smiech)

Aké bolo vaše prijatie do Starého divadla?

Bolo veľmi dobré, poznal som tu viacerých ľudí, pretože som v tomto divadle v podstate vyrástol. Ako malý som veľmi rád chodil aj na predstavenia a páčila sa mi napríklad rozprávka Budkáčik a Dubkáčik.

Ako by ste sa charakterizovali jedným slovom?

Elegán.

A  ako by ste sa opísali jednou vetou?

To je strašne ťažké. (smiech) Som intuitívny, dobrý, skromný režisér a fešák.

Šimon Spišák (3)

autorka: Martina Hatňanková
foto: Mária Brišová

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.