Kto je tu riaditeľ? Nehľadajte žiadnu hlbšiu myšlienku

Divadlo Andreja Bagara v Nitre už dávnejšie predstavilo hru, ktorej autorom je kontroverzný režisér Lars von Trier. Pre DAB inscenáciu naštudoval Ján Luterán. Síce sme o tejto hre už písali, ale ako jedna z mnohých je dôkazom toho, že na dobrú komédiu sa oplatí ísť ešte raz. V hlavných úlohách sa predstavil Martin Šalacha a Peter Oszlík.

Tak kto je tu vlastne riaditeľ? Hra sa začína tým, ako si Kristoffer (Martin Šachala) precvičuje svoje úvodné repliky riaditeľa v počítačovej firme. Po dlhej dobe sa má konečne ukázať svojim zamestnancom sám veľký boss z ďalekej Ameriky, ktorý s nimi doteraz komunikoval chladne iba prostredníctvom e-mailu a zahrával sa s ich životmi. Ravn (Peter Oszlík) mu zo začiatku radí, ako pôsobiť sebavedomo pred islandským riaditeľom Finnurom (Juraj Ďuriš) a jeho tlmočníkom (Martin Fratrič), s ktorým sa chystajú uzavrieť zmluvu. Len on tuší, že riaditeľ vôbec nie je ten, za koho sa vydáva. Diváci postupne odhalia, že je to len podstrčený herec, pretože skutočným riaditeľom je niekto úplne iný.

Kristoffer mal byť iba pri podpise zmluvy, ale situácia sa zvrhne, keď ho náhodou zahliadnu šiesti pôvodní zamestnanci firmy. Práve vďaka tejto situácii sa v deji vyskytnú mnohé nečakané zvraty a komické situácie, ktoré vyplývajú z toho, že podstrčený herec vlastne nevie, čo má robiť, a zo začiatku stále dookola opakuje svoju repliku: „Dobrý deň, ja som tu riaditeľom.“ Kristoffer sa dohodne s Ravnom, že za menšiu odmenu ostane naďalej v tejto funkcii.

Situácia sa však zvrháva stále viac a viac. „Riaditeľ“ je nútený komunikovať so svojimi zamestnancami. Sľubuje a ani nevie čo, nechá sa zatiahnuť do ani nevie čoho. Jedinou vášňou Kristoffera, ktorú neustále spomínal, bolo založiť si Gambiniho divadlo. Na začiatku však vôbec netušil, ako sa preňho situácia vyvinie. Prežíval deň za dňom vo fiktívnej funkcii, zamestnanci si svojho falošného riaditeľa obľúbili a časom sa vytvoril skvelý kolektív. Kristoffer postupom času zistí, že Ravn chce vlastne firmu predať a všetkých vyhodiť, a tak sa rozhodne svojim podriadeným, no zároveň kamarátom, odhaliť pravdu a povedať, kto je tu skutočne riaditeľom, pretože len on vie, že v skutočnosti je ním Ravn. Odhalenie nakoniec vedie k nespútanej žúrke, kde si všetci začnú v opojení vybíjať svoju zlosť na bábke, ktorá im celý čas nahrádzala riaditeľa.

Kruté ranné prebudenie však znamená aj zvrat v  príbehu. Žiadny happyend, akoby mnohí čakali, vlastne sa to nedá definovať ani ako zlý koniec. Jednoducho sa prejavila pravá ľudská povaha a Kristoffer sa nechal svojou vášňou ovládnuť. Napriek tomu, že nechcel firmu ako „riaditeľ“ predať, stalo sa niečo, čo zaútočilo na prostú ľudskú vlastnosť – egoizmus. Každý hrabe pre seba. Koniec koncov, nielen vo svete veľkých firiem a silných mužov to tak stále bolo. Finnur si totiž takisto chcel stále založiť Gambiniho divadlo ako Kristoffer. Spojili svoje vášne a príbeh sa uzatvára Kristofferovým vystúpením, počas ktorého predvádza Finnurovi repliku Gambiniho hry.

Vtipný príbeh o tom, že ľudia ostanú stále chamtivými. Stále postavia svoje záujmy nad záujmy ostatných. Dokonca aj tí dobrí jedinci sa nechajú zlákať na krivé chodníčky, ak sa ich to bytostne dotýka. Ľudia sú už raz takí. Zároveň vám príbeh ponúka inteligentný a ironický pohľad na svet „ajťákov“, ktorí sa vďaka počítačom stali najbohatšími ľuďmi sveta. Kvalitné herecké výkony a vtipne poňatý príbeh „bez hlbšej myšlienky“ z Trierovho pera vám určite spríjemní večer v divadelných kreslách.

autorka: Adriána Majerčínová
foto: Collavino

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.