Napísať knihu túži mnoho ľudí. Rovnako veľa ľudí ju aj skutočne napíše, ale čo potom? Od nápadu po vydanie je cesta zarúbaná a tŕnistá. Rozprávali sme sa s bývalou študentkou SPU a autorkou knižnej novinky Len kým si tu – Evou Hraškovou.
Ako sa stane zo študentky ekonomiky spisovateľka alebo kde sa v tebe zrodila ambícia písať?
V podstate som začala s písaním v čase, keď som ukladala do školských zošitov prvé písmenká. Dodnes si pamätám na svoju prvú rozprávku, ktorú som cez veľké prestávky čítala spolužiačkam. Myslím, že bola o Santa Clausovi. Pokazili sa mu sane a on nemal ako rozniesť darčeky. Potom som písala poviedky a ako trinásťročnej mi v jednom tínedžerskom časopise vychádzal príbeh na pokračovanie od septembra do júna. Počas celého školského roka.
O čom je tvoja kniha a kde si čerpala inšpiráciu?
Len kým si tu je kniha o láske vo všetkých jej podobách. Ale to si čitatelia prečítajú už na obale či v kníhkupectvách. V skutočnosti je naozaj o láske, ale nielen tej, ktorá vzniká medzi mužom a ženou. Je o láske tej úprimne nezištnej, neúprimne boľavej ale aj o trápení, odpúšťaní, vzájomnom pomáhaní si. O tom, čo je pre ľudí dnešnej doby tak ťažké. Inšpirácia? Tá bola všade okolo mňa. Som taký rojko. Idem ráno do práce cez gaštanový sad. Vnímam, ako sa zo dňa na deň mení. V pondelok ráno sú stromy nahé, bez listov, v stredu už pučia a v piatok ma už skrývajú pred slnečnými lúčmi. Chodím po svete s otvoreným srdcom, nielen očami.
Čo bolo pri písaní najťažšie a najľahšie?
Najťažšie je napísať to, čo skutočne cítite. Vložiť postavám srdce. Veľa ľudí má problém povedať, čo ich trápi, čo teší. Myslím, že práve toto je pre autora najťažšie. Urobiť postavy skutočnými. Každé ráno som trištvrte hodinku cestovala autom do práce a vždy som premýšľala, ako by som dej mohla vyšperkovať. Horšie bolo pamätať si všetky nápady.
A čo budúcnosť? Vidíš tam nejakú ďalšiu knihu?
Chcela by som ich napísať ešte veľa! Ale rozhodujúce slovo bude mať vydavateľ. Vieš, v dnešnej dobe je takýchto mladých alebo nových „tvorcov“ veľa. Aj knižný trh je zaplavený hromadou noviniek. Keď vchádzam do kníhkupectva, vždy sa nestačím čudovať. Edície kabelkových románov sa rozmohli tak, že sama mám problém pri selekcii toho, čo je fajn a čo nie. Ale písať by som chcela aj naďalej. Momentálne pracujem na knihe, ktorá má ale úplne odlišnú dejovú líniu. Tiež je o vzťahoch, ale s kriminálnym podtónom. Nestavia na láske vo všetkých podobách, je skôr o odlišnosti kultúr. A hlavnou postavou je černoch! (tak trošku skutočný, ale príbeh je vymyslený).
Čo by si poradila ľuďom, ktorí by tiež chceli vydať svoje dielo? Na čo sa majú pripraviť, voči čomu sa majú obrniť a hlavne, ako majú postupovať?
Je to náročné, ale nie neskutočné. Sama som toho verným príkladom. Všetko začína chcením. Stále tvrdím, že ak človek po niečom neskutočne túži a nepripustí si inú možnosť ako dosiahnuť to, dosiahne to. Ale cesta za vydaním knihy je kľukatá a náročná. Netreba sa dať odradiť prvým odmietnutím. Asi pred ôsmymi rokmi som napísala prvé veľké „dielo“ a myslela som si, že je to kniha. Hotová vec. Nebola. Vtedy bolo slovenských autoriek minimum a ja som bola dieťa. Pred asi štyrmi rokmi som dopísala druhý väčší formát a bol plný chýb! Poslala som ho do dvoch vydavateľstiev, jedno sa neozvalo a druhé (v tej dobe začínajúce – dnes známe) mi odpísalo, že sa im nehodím do edičných plánov. Knihe Len kým si tu som nedala šancu byť zamietnutá. Musela uzrieť svetlo sveta, hoci len v e-book verzii. Cez webový portál pre začínajúcich autorov som si vymieňala rady a skúsenosti s ostatnými autormi, na Vianoce som ho dopísala a v januári mal prísť ten výnimočný okamih – poslať ho do vydavateľstiev. Vybrala som si tri. Svojmu vydavateľovi som ho poslala v nedeľu neskoro večer a keď som v pondelok ráno kontrolovala mail, mala som prísľub na posúdenie! Odpovede z ďalších dvoch som sa nedočkala. Takže moja rada je – nevešať hlavu a nenechať sa odradiť.
Plánuješ pre svojich potenciálnych čitateľov aj besedy alebo čítačky?
Bola by som veľmi rada, keby sa čítačky aj besedy podarili. Budem sa tešiť a využijem každú príležitosť, ktorá sa mi naskytne. Nechcela som písať pre seba, chcela som písať pre ľudí a vážim si ich názor. Takže keď bude možnosť, veľmi rada stretnem svojich čitateľov.
Aký je to pocit držať v ruke svoju vlastnú voňavú knihu?
Krásny a veľmi zvláštny. O vydaní knihy som nepovedala nikomu. Nevedeli to moji rodičia, súrodenci, priatelia. Nikto okrem môjho priateľa. Ten pocit, keď mi zazvonil telefón a jeden z mojich známych mi prečítal názov knihy, ktorú našiel v predpredaji internetového kníhkupectva bol super! Hrialo to pri srdci. V ten deň som prišla domov zo služobnej cesty a povedala o knihe svojej rodine, aby sa to nedozvedeli podobne ako on. Vždy keď mám cestu okolo kníhkupectva, zájdem k regálu so svojím menom. Myslím, že je to rovnaké, ako keď sa vám splní veľký celoživotný sen… Neopísateľné.
Vždy keď mám cestu okolo kníhkupectva, zájdem k regálu so svojím menom. Myslím, že je to rovnaké, ako keď sa vám splní veľký celoživotný sen… Neopísateľné.
Myslíš, že slovenskí autori majú ťažké podmienky pri písaní kníh?
Veľmi ťažké! Čitateľ aj vydavateľ sú veľmi nároční. Už len vydať knihu pri súčasnej konkurencii autorov je úspech. Veľký! A keď sa potom kniha dobre predáva, je to super! Dnešný knižný trh je zaplavený knihami. Ľudia sa zaujímajú o zvučné mená – Táňa Keleová-Vasilková, Dominik Dán, Matkin. Aspoň raz ročne prídu na trh s novinkou, ktorá sa stáva okamžite bestsellerom. Neznámy autor sa stratí v tom kvante kníh. Konkurencia je vysoká, podmienky náročné. Knihám neprospievajú ani ich e-knihové verzie. Jeden si ju kúpi, zavesí na net a už čítate bez toho, aby ste museli za knihu zaplatiť. V tomto fandím papierovým verziám. Tú vôňu knihy, keď ju otvoríte! Ale to je už o niečom inom. Predávajú sa tie knihy, ktoré majú veľkú marketingovú kampaň. Tá je drahá, zvyšuje náklady na vydanie, tu má hlavné slovo vydavateľ a sme na začiatku. Ja zbožňujem slovenských autorov. Raz som čítala knihu, v ktorej hlavná hrdinka zablúdila do Nitry. Pila kávu na Kupeckej ulici a cez Pešiu zónu prechádzala na autobusovú stanicu! Lepšie ako Oxford street! Myslím, že máme veľmi veľa šikovných autorov a vydávať knihy budú dovtedy, kým ich knihy budú kupované. Všetkých blízkych obdarovávam knihami. Pri každej príležitosti. Aby tie podmienky pre slovenských autorov boli ľahšie…
autorka: Martina Hatňanková
foto: archív Evy Hraškovej
