Herec s prenikavo modrými očami a člen Divadla Andreja Bagara. Sympatický Juraj Hrčka nám v rozhovore porozprával nielen o svojich študentských zážitkoch, ale aj o zlyhaní artikulácie na javisku.
Ktorá hra z Divadla Andreja Bagara je vášmu srdcu najbližšia? Prečo?
Asi Testosterón z tých starších, pretože to hráme už desať rokov a ešte stále nás to baví. Možno je v tom aj taká pietna úcta, veď tam účinkoval aj Milan Kiš a režíroval to Peter Mankovecký. Potom novšia inscenácia Láska a peniaze pre zaujímavý, moderný, ba až filmový text. Tiež sú tam „pietne feelingy“, lebo to hral s nami Dušan Lenci.
Okrem divadla ste účinkovali v populárnom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade alebo v sitkome Normálna rodinka, taktiež vo viacerých filmoch. Aké sú podľa vás pozitíva a negatíva hrania pred kamerou a na javisku?
Je, samozrejme, iné hrať pred kamerou a iné na javisku, ale princíp je rovnaký. Musí to herca hlavne baviť. Seriál vidí polovica Slovenska, predstavenie len zopár stoviek ľudí. V divadle môže vypadnúť text alebo sa niečo pokazí, no hrá sa ďalej. Pri seriáli alebo filme sa dá ísť ešte raz. Správne nastavený herec by mal byť pripravený na obe možnosti.
V Divadle Andreja Bagara hráte už od roku 2002. Ako si spomínate na začiatky v ňom?
Začiatky boli super, boli tam herci ako Majeský, Peťovský a Labuda, neskôr prišli moji spolužiaci z VŠMU, čiže stále známe prostredie. Čo sa týka vtipných historiek, tie sú na dennom poriadku. Najčastejším „trapasom“ na javisku sú prekrútené slová, napríklad miesto 14 dní 43 rokov alebo namiesto „Som Grék“ som povedal, „Som Grep.“ (smiech)
Kedy ste si povedali: „Stanem sa hercom“? Alebo sa u vás táto vášeň rozvíjala postupne?
Postupne. V detstve som chodil do rozhlasovej družiny v divadle Gong, a tak nejako to prišlo. Vtedy sa mi darilo a nebolo by správne to neskúsiť. Naopak teraz, keď je menej roboty, sa pýtam, či je to správne povolanie.
Vzhľadom na to, že sme študentský časopis, viete si zaspomínať na nejakú vtipnú príhodu z týchto čias?
Je ich naozaj veľa. Radi sme sa zamykali na VŠMU cez noc. Ráno sme hrali pred upratovačkou, že nás vymkli, ale keď neskôr odhalili zbierku prázdnych fliaš od minerálok a iných nápojov, definitívne to zatrhli. (smiech) Veľmi vtipné, však?
Na svete je veľa mladých ľudí túžiacich dostať sa na „dosky, ktoré znamenajú svet“. Čo by ste ako profesionálny herec odkázali týmto snaživcom?
Je nás veľa! Aj vďaka množstvu súkromných škôl vychádza ročne okolo 150 hercov a potom je ťažké nájsť si prácu. Ak teda niekto má záujem o „dosky“, nech sa do toho pustí naplno, nech má prehľad, nech číta a sleduje všetko, čo zvládne. V dnešnej dobe šancu zužitkujú len tí najlepší.
autorka: Kristína Holá, Veronika Miháliková
foto: dab.sk, Martin Črep
