Sťažujete sa, že ste len chudobní študenti? Viete o tom, že veľká časť z vás navštevuje každý deň hotel? Ďalší zase chodia dennodenne po chodbách polikliniky a ani o tom netušia. Neveríte? Univerzita Konštantína Filozofa je plná tajomstiev a my sme ich zopár pre vás odhalili.
Elektricky otváracie dvere, priam luxusná vrátnica a veľa priestorov na čakanie na ďalšiu prednášku. Cítite sa niekedy na katedre politológie a žurnalistiky ako v hoteli? Klimatizácia v miestnostiach bez okien je tiež indíciou. Ak ste dobrý pozorovateľ a tušíte, že „Božena“ nebola vždy školou, máte pravdu.
Budova na Ulici Boženy Slančikovej, ktorá patrí v súčasnosti UKF, bola kedysi známa ako Interhotel Nitra. Referentka pre pamätihodnosti Tereza Zaujecová z odboru kultúry nám prezradila, že politológovia či žurnalisti sedia v miestnostiach niekdajšieho trojhviezdičkového hotela. Interhotel bol otvorený približne okolo roku 1980 a na Slovensku patril k špičke. „K jeho vtedajšiemu vybaveniu patril bazén a fitnes, čo bol na tú dobu až nadštandard,“ dodala Zaujecová.
Máte strach z nemocníc? V jednej sa možno učíte
Ak ste niekedy na Štefánikovej dostali neopodstatnenú paniku z bielych plášťov, nebolo to celkom pre nič za nič. „Budova na Štefánikovej je funkcionalistická stavba, ktorú projektoval architekt František Faulhammer. Postavili ju v rokoch 1937 – 1940 ako budovu Okresnej nemocenskej poisťovne,“ vyjadrila sa Zaujecová. „Neskôr bola využívaná ako poliklinika,“ dodala. Takže už viete, z čoho pramení spínač vašej fóbie. V roku 1997 bola budova dokonca vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Neďaleko od Štefánikovej je ďalšia fakulta so zaujímavou históriou. Predtým, ako začali Hodžovu 1 navštevovať vysokoškoláci UKF, sídlil tam Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska v Nitre.
Učiteľské byty na Hospodári
Nielen fakulty, ale aj internáty majú slušné memoáre. Riaditeľka Študentského domu Zobor Eva Machavová nám povedala aj o histórii tejto budovy. Hospodár bol postavený okolo roku 1951 a najprv patril terajšej Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, ktorá sa v tom čase volala Vysoká škola poľnohospodárstva.
Pôvodne tu neboli ubytovaní študenti, ale doktorandi s rodinami. „Ako sa postupne stavali bytovky na Mostnej, mladé rodiny z budovy odchádzali,“ spresnila riaditeľka. Neskôr sa spísala zmluva s Pedagogickou fakultou UKF a polovica buniek sa začala využívať ako študentský internát.
Napriek tomu, že sa kedysi táto budova volala Slobodár, študenti sa tu asi necítili úplne slobodne. Internát bol totiž dlhú dobu len pre chlapcov, ktorí sa mohli kvôli tomu cítiť trochu ako na vojne. „Internát sa stal zmiešaný až keď som tu pracovala ja,“ dodala na záver Machavová.
autorka: Ľubica Račeková
foto: Igor Roško, Andrej Galica, Dominika Ďurianová
