Úsvit planéty opíc, 2014, Sci-fi / Akčný / Dráma / Triler, réžia: Matt Reeves, hrajú: Jason Clarke, Andy Serkis, Gary Oldman, Keri Russell, Toby Kebbell, Judy Greer…
Filmársky precízny letný blockbuster s bohatou paletou emócií, v ktorom dochádza k neľútostnému stretu medzi dvoma živočíšnymi druhmi – to sa v dnešnej dobe tak ľahko nevidí. Úsvit planéty opíc je asi najmilšie komerčné, no zároveň príbehovo hutné a emocionálne prekvapenie roka.
Vo filme Zrodenie planéty opíc sme sa stali svedkami toho, ako liek na Alzheimerovu chorobu, vyvinutý vedcami v laboratóriách, urobil zo šimpanza Caesara opičieho génia. Svoju inteligenciu využil na to, aby oslobodil ďalších opičích väzňov a vyviedol ich do sekvojových lesov neďaleko San Francisca. Vedci však nevyvinuli iba liek na Alzheimera, ale aj smrtiaci vírus, ktorý zlikvidoval prevažnú časť obyvateľstva.
V snímke Úsvit planéty opíc režiséra Matta Reevesa sa v deji ocitneme o 10 rokov neskôr v temnom a zdecimovanom postapokalyptickom svete, v ktorom si dva živočíšne druhy vymenili svoje úlohy. Pokorený zvyšok ľudstva v zdevastovanom San Franciscu bojuje o prežitie, zatiaľ čo inteligentné opice si ďaleko v kopcoch vytvárajú svoje spoločenstvo, upriamujúc sa na základné ľudské a rodinné hodnoty.
Kým snímka Zrodenie planéty opíc poskytovala určitý ľudský uhoľ pohľadu v podobe mladého vedca Willa (James Franco), ktorý si k Caesarovi vybudoval citový vzťah, v pokračovaní sa dej sústredí výhradne na opičie spoločenstvo a ľudia sú odsunutí na vedľajšiu koľaj. V tomto plnokrvnom, ambicióznom filme má každý obraz svoju váhu a teda nie je povrchným, skratkovitým letným trhákom. V úvodných sekvenciách sa nám naskytá pohľad na opičiu komunitu, ktorá medzi sebou žije v harmónii a vykonáva „celkom bežné“ úkony ako lovenie zveri, školské povinnosti či výchovné rozhovory medzi otcom a synom. Na čele komunity stojí vodca Caesar, ktorý je stelesnením autority, prirodzenosti a morálnej sily.
Problém nastáva, keď ľuďom začne dochádzať energia a vypravia ľudskú posádku preskúmať vodnú elektráreň v oblasti opičej komunity. Stret dvoch odlišných svetov je nevyhnutný, poznačený strachom a predsudkami, čo vyústi do unáhlených a tragických rozhodnutí. Zároveň však dáva vyniknúť opičím i ľudským charakterom.
Najväčšou devízou snímky je jednoznačne opičí vodca Caesar, ktorého zásluhou jedinečnej techniky “motion capture“ stvárnila ostrieľaná herecká hviezda Andy Serkis. Ten už má so stvárňovaním digitálnych postáv bohaté skúsenosti. Svoj prvotriedny herecký prejav preukázal v postave King Konga, Glocha – otroka prsteňa v slávnej trilógii Pán prsteňov a v snímke Hobit: Neočakávaná cesta. Na komunikáciu medzi sebou opice využívajú znakovú reč, mimiku a gestá, čo si vyžaduje perfektný výrazový prejav hercov. Upriamovanie sa tvorcov na vizuálnu stránku môže budiť dojem, že takýto film je automaticky plytký, bezobsažný, v ktorom navyše absentuje dejová zložka či motivácie postáv.
Úsvit planéty opíc tieto dojmy okamžite vyvráti, pretože zásluhou pokrokových vizuálnych efektov spoločnosti Weta sa nedívame na opičie masky zo 60. rokov (ako v pôvodnom dobrodružnom sci-fi Planéta opíc z roku 1968, na ktorý však tento film dejovo nenadväzuje), ale na autentické emocionálne výrazy, ktoré sa črtajú v mimike i celkovej gestikulácii opičích hrdinov. Z tohto hľadiska sú výnimočné dve charakterovo kontrastné postavy, a to Caesar a Koba, ktorého bezchybne stvárnil Toby Kebbell (Hnev titanov). Zatiaľ čo Caesarovi sa v očiach zablysne pochopenie, určitá úcta a náklonnosť k ľudskému pokoleniu, Koba je ukážkovým zosobnením zla, postava, ktorá je odpudivá nielen diabolsky precíteným výrazom, ale aj vnútrom. To však vyplýva z opodstatnených príčin – z negatívnych skúseností s ľuďmi, keď bol v laboratóriách vystavený testovaniu a mučeniu.
Z ľudských postáv, ktoré síce nedostávajú až taký priestor, treba spomenúť Malcolma stvárneného Jasonom Clarkeom(White House Down). Spolu s Caesarom, zástancom mieru, si napriek druhovým odlišnostiam a predsudkom panujúcich v oboch spoločnostiach dokážu vybudovať úprimné priateľstvo. Vo filme tiež vyniká Keri Russell (Mission: Impossible III) a Gary Oldman známy z trilógie o Temnom rytierovi v podaní Christophera Nolana.
Režisér Matt Reeves má na svojom konte filmársky brilantne zvládnutý sci-fi triler Cloverfield: Monštrum, v ktorom preukázal schopnosť majstrovsky budovať temnú atmosféru a sprostredkovať hodnoverný zážitok s využitím ručnej kamery. Cloverfield: Monštrum je najmä ukážkou vizuálnych atrakcií, v Úsvite planéty opíc režisér skĺbil perfektnú remeselnú stránku s príbehom plným emocionálnych nuansí a prepracovaných ľudských i opičích charakterov. Hudobný aspekt, ktorý si vzal na starosť Michael Giacchino, tvorí významnú súčasť filmu. Hneď v úvodných scénach svojím hrozivým motívom nostalgicky odkazuje na Kubrickov veľkofilm 2001: Vesmírna odysea a v ostatných sekvenciách umocňuje celkové vyznenie snímky.
Úsvit planéty opíc je temné postapokalyptické sci-fi, v ktorom dominuje najmä vizuálna stránka filmu, nie však na úkor príbehu a postáv, ale na dôkladné vcítenie sa do opičích hrdinov. Film, ktorý má hĺbku, emócie a na ktorý vďaka autentickému stvárneniu opíc (najmä Caesara a Kobu) s dokonale prenikavým výrazom tváre len tak ľahko nezabudnete.
autorka: Mária Pánisová
foto: distribučné štúdiá
