Divadlo Anreja Bagara v Nitre priviedlo na svetlo sveta inscenáciu Skrotenie zlej ženy od Williama Shakespeara. Pod taktovkou režiséra Svetozára Sprušanského a hercov, ktorí sa svojich úloh zhostili temer dokonale, sme boli svedkami netradičného divadelného predstavenia, ktoré je určite potrebné aspoň raz vidieť.
William Shakespeare patrí k jedným z najväčších básnikov a dramatikov všetkých čias. Jeho hry dostávajú neustále nové podoby, či už sú to divadelné, filmové, alebo operné prevedenia. Divadelnú verziu jednej z jeho najznámejších komédií Skrotenie zlej ženy nám túto divadelnú sezónu ponúka aj nitrianske DAB. Tak ako je to pri filmových verziách kníh, tak je to aj pri divadelných inscenáciách, ktorých predlohy je stále lepšie si najprv prečítať, aby divák ľahšie pochopil celok.
Divadlo sa začína netradičným spôsobom, ktorý v dnešnej dobe začína byť populárny. Herci vyjdú spomedzi divákov. V tomto prípade sa uvádzačka (Kristína Turjanová) snaží vyhnať z divadla opitého chlapa. Jeho vzdorovité chovanie sa končí vpádom za oponu na divadelnú scénu, kde ho nájde šľachtic a rozhodne sa vziať ho pod svoje krídla a presvedčiť ho, že celý jeho doterajší život bolo iba predstieranie, akési šialenstvo. Razom sa z opilca stane Petruchio (Martin Nahálka), ktorý má majetok, sídlo a všetky šľachtické výsady.
Do tohto sveta ho priviedol bohatý padovský šľachtic Baptista Minola, ktorý má dve dcéry – Biancu a Katarínu. Krásna, mladšia a jeho najmilšia dcéra Bianca nemá o nápadníkov núdzu, ale Baptista Minola (Jevgenij Libezňuk) mal jedinú podmienku na jej vydaj. Najprv si manžela musela nájsť jeho staršia dcéra Katarína. Od tejto podmienky sa odohráva celý príbeh skrotenia neskrotnej Kataríny. Príbeh plný smiechu, dobového, ale aj súčasného humoru, v ktorom však nechýbali ani slzy a utrpenie.
Predstavenie v sebe kombinovalo dobový príbeh s modernými prvkami, ktoré nie vždy zapadli do inscenácie, aj keď príbeh jednoznačne ozvláštnili. Avšak treba podotknúť, že vyjadriť moderné prvky sa dá aj zachovaním kostýmov typických pre danú dobu. Na druhej strane, jazyk celej hry bol tiež miestami iný od toho, na aký sme v shakespearovských drámach zvyknutí, čo sa odzrkadlilo na niektorých prvkoch hry i na povahe postáv.
Herecké výkony jednotlivých postáv boli však natoľko kvalitné, že celú hru pozdvihli na vyššiu úroveň a naozaj ste im uverili. Čerešničkou na torte bol monológ Kataríny v podaní Kristíny Turjanovej, ktorý pôsobil priam neuveriteľne. Bol to jeden z najlepších momentov celej hry. Nútil vás zamyslieť sa nad krokmi, ktoré niekedy musíme podniknúť, a nad nevyhnutnými ústupkami v našich životoch, ktoré niekedy ticho trpíme a inokedy dobrovoľne podstúpime.
Vo vzduchu ostáva jediná otázka: Nechá sa žena, nech je akokoľvek divoká, skutočne skrotiť?
autor: Adriána Majerčínová
foto: DAB
