Ak ste dostatočne dobrodružní na to, aby ste išli do mesta bez akéhokoľvek navigátora (živého alebo… elektronického) a bez akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti, Olomouc je na to ako stvorený.
Po úpornom a šokujúcom skladaní rozvrhu a zostatkovej Erasmus-korešpondencie s našou drahou univerzitou sa našiel čas aj na relax. Keďže sa rada túlam, objavujem nové zákutia a nasávam atmosféru starého mesta, tak som vystúpila pravdepodobne v strede mesta a našla som sa niekde… pri obchodnom centre.
Najpôsobivejšia vec na starých mestách a v podstate aj českých mestách je to, ako sa starajú o tvár ich námestí. Či už som na Hornom námestí alebo na Dolnom, či už zájdem do ďalšej uličky a potom odbočím vpravo alebo vľavo, stále som v tej istej atmosfére. Pravdepodobne sa môžem „poďakovať“ asi nikdy nekončiacej kamennej dlažbe, ktorá úplne odstavila všetky moje high heels.
No ale späť na Horné námestie a k Univerzite Palackého. Každý deň hľadím na ozrutnú gotickú vežu, ktorá v každom počasí vyzerá ako z nejakej fantasy rozprávky. Jedna z hlavných dominánt Olomouca, Katedrála sv. Václava. Táto cirkevná budova sa začala črtať v roku 1131 a odvtedy prešla niekoľkými rekonštrukciami a regotizáciami až dosiahla tohto gotického vzhľadu. Olomoučania sa môžu pýšiť jej stometrovou vežou, ktorá je druhou najvyššou v Českej republike. (Pre zaujímavosť si svoje prvenstvo drží o dva metre vyššia veža Katedrály svätého Bartolomeja v Plzni).
Vedľa chrámu vás hneď zaujme Arcidiecézne múzeum, ktoré spolupracuje s Múzeom umenia, a tak ich výstavy sú otvorené voči modernému umeniu. Netreba zabudnúť, že v tejto budove kedysi hral aj Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý prebýval istý čas v Olomouci v dome na Dolnom námestí. Samozrejme, pri potulkách som nezabudla ani na túto časť mesta, ktorá sa momentálne už pripravuje na predvianočnú sezónu, a tak sa už teším na vianočný punč z Horného námestia a na ľadovú plochu z Dolného námestia.
Lucia Holienčinová,
redaktorka ON
