V rokoch 2007 až 2011 študoval na Katedre manažmentu kultúry a turizmu FF UKF. Už vtedy sa začínal pohrávať s myšlienkou odchodu za hranice Slovenska. Dnes má 28 rokov a dedinku Sebedražie pri Prievidzi, miesto svojho bydliska, vymenil za tirolské mestečko Ebbs. Absolvent UKF Vladimír Krumpál pôsobí už štyri roky ako disponent medzinárodnej kamiónovej dopravy v rakúskej spoločnosti Tirolia.
Keď sa spätne pozrieš na roky strávené na UKF, čo ti najviac utkvelo v pamäti?
Najmä to množstvo ľudí a priateľov, ktorých som stretol. Hoci sme sa všetci po škole rozpŕchli na všetky svetové strany, s niektorými som stále v kontakte. A to sa mi vlastne z toho všetkého ráta najviac. Okrem toho mi ale v pamäti zarezonovala určite aj skúsenosť života mimo domova, takej tej samostatnosti. Lebo, predsa len, keď sedíš doma, tak to nezažiješ. Ale keď prídeš na vysokú školu, zrazu sa musíš sám o seba postarať, naučiť sa žiť na internáte, na priváte, riešiť rôzne byrokratické záležitosti. Napokon, až behom tých piatich rokov som sa dostal do fázy, že som bol schopný sám sa o seba postarať.
Človek so vzdelaním zo Slovenska má nejaký prehľad, zatiaľ čo Rakúšania na to až tak veľmi nekladú dôraz
Vysoká škola ťa teda naučila istej samostatnosti. Ale čo poznatky nadobudnuté počas štúdia? Využil si ich v profesijnom živote?
Môj odbor bol zameraný viac-menej prírodovedne, na cestovný ruch. Praktické poznatky, z toho, čo robím teraz, sme sa v škole neučili. Určite sa mi však zišli rôzne geografické záležitosti, ktoré ma vždy bavili. To sú také maličkosti, ktorými disponuje človek s vysokou školou, so vzdelaním zo Slovenska. Má nejaký prehľad, zatiaľ čo Rakúšania na to až tak veľmi nekladú dôraz. Zišli sa mi, samozrejme, aj jazykové znalosti, na ktorých sme v škole dosť pracovali.
Školu si skončil prakticky len nedávno. Čo si robil bezprostredne po ukončení štúdia? Užíval si si posledné voľné leto alebo si išiel priamo do práce?
Obdobie to bolo rušné, to teda môžem povedať. Vtedy som už začal pociťovať, že niekde sa jedna fáza končí a mal by som zase začať niekde na inom mieste. Leto som vtedy strávil na brigáde v Nemecku. Predĺžil som si štúdium, dokonca som poslednú skúšku skončil až koncom augusta, keď som sa vrátil z Nemecka. Už počas toho leta v Nemecku som začal tušiť, že chcem skúsiť niečo iné, nové, a vtedy to nejako vo mne celé dozrelo. To tušenie, že by som chcel začať žiť a pracovať mimo Slovenska.
Prečo si chcel odísť do zahraničia?
Myslím, že to bolo najmä preto, že možností uplatnenia absolventov vysokých škôl na Slovensku, najmä v prírodovednom odbore, ako bol ten môj, nie sú až také dobré. Slovensko mám síce rád, najmä ako rodnú krajinu, miesto, kde som vyrastal, ale jednoducho som cítil, že mi nedokáže poskytnúť to, čo by som si do budúcnosti predstavoval pre seba či pre moju rodinu. A čo je naozaj tragédia je, že mám pocit, že behom tých štyroch rokov, odkedy som odišiel, sa na tom takmer nič nezmenilo.
Mohol by som robiť aj nejakého čašníka alebo niečo iné, ale mal som v úmysle nájsť si niečo v inej kvalitatívnej úrovni. Zrejme aj preto som nakoniec skončil v logistike
Aktuálne pracuješ v zahraničnej spoločnosti Tirolia Spedition. Ako si sa dostal práve k tejto práci?
Keď som si uvedomil, že chcem pracovať mimo zahraničia, tak som si priorite začal hľadať takú prácu, kde to, že som zo zahraničia a rozprávam istými rečami, bude brané skôr ako výhoda, než ako nejaký deficit. Samozrejme, mohol by som robiť aj nejakého čašníka alebo niečo iné, ale mal som v úmysle nájsť si niečo v inej kvalitatívnej úrovni. Zrejme aj preto som nakoniec skončil v logistike. Tam to, že rozprávam viacerými rečami a mám istý prehľad o svete, že pochádzam z inokadiaľ, je brané skôr ako výhoda. V logistike som sa teda našiel aj preto, že moje jazykové skúsenosti sa tam dali veľmi dobre uplatniť.
Ktoré jazyky ovládaš?
S nemčinou som začal ešte ako malý a na gymnáziu sa k nej pridala aj angličtina. Samozrejme, my Slováci máme veľkú výhodu slovanského jazyka, takže automaticky ovládam aj češtinu. V mojej práci bola zároveň potrebná aj poľština a práve vďaka slovanskému jazyku mi jej učenie šlo relatívne rýchlo. Poľsky som sa vlastne naučil behom nejakých dvoch až troch mesiacov.
Ako si si zvykal na život mimo Slovenska?
Do Rakúska som šiel s tým, že som si tu chcel po ukončení štúdia nájsť nejaké miesto, kde by som mohol začať. Samozrejme, moje očakávania boli iné, ako napríklad očakávania nejakého Rakúšana, ktorý síce skončil školu, ale nevie, čo chce od života. Ja som presne vedel, čo chcem, a išiel som si za tým. Školu som skončil v auguste a pohovor v Tirolii som mal už koncom septembra.
Ako prijala tvoja rodina fakt, že si sa rozhodol odísť žiť do zahraničia?
U mňa to bolo jednoduchšie už aj vďaka tomu, že som v Nitre býval na internáte a už počas štúdia som bol samostatný. Treba tiež povedať, že Tirolsko je síce zahraničie, ale nie je to tak ďaleko, že by som musel cestovať letecky. Keď sa rozhodnem, tak jednoducho sadnem do auta a môžem si ísť užiť víkend na Slovensku. A stále mám tú výhodu, že žijem v tirolskom prostredí, v prostredí pekných Álp a priateľských ľudí.
Nastúpil si priamo na svoju súčasnú pozíciu?
Svojím spôsobom áno. U nás to funguje trochu inak, než v nejakej väčšej firme. Výhodou Tirolie je, že sme rodinná firma, je tu zhruba do 100 zamestnancov a všetci sa poznáme. V úvode prejdeš intenzívnym trojmesačným zaškoľovacím tréningom a potom dostaneš vlastnú reláciu. To znamená, že dostaneš isté geograficky vymedzené územie v Európe, odkiaľ kam bude siahať tvoja zodpovednosť, tvoja práca a tvoje transporty.
Keď tu človek začne pracovať, hneď si je rovný so všetkými ostatnými kolegami. U nás totiž nemáme nejakých nadriadených, iba jedného šéfa. Ostatní kolegovia sú tu na pomoc. Tak napríklad, keď príde niekto nový do Tirolie, budem s ním spolupracovať a z praktickej stránky ho budem všetko učiť. No stále to bude môj kolega, tak isto, ako budem ja kolega jemu.
Ľudia v Rakúsku sú priateľskí a v porovnaní so Slovákmi aj omnoho tolerantnejší voči ľudom zo zahraničia
Vedel by si na základe tvojich skúseností porovnať život v Rakúsku a na Slovensku?
Ľudia v Rakúsku sú priateľskí a myslím si, že v porovnaní so Slovákmi sú aj omnoho tolerantnejší voči ľudom zo zahraničia. Atmosféra je tu naozaj veľmi príjemná a človek si na takéto zázemie rýchlo zvykne. Pre niekoho, kto celý život žije na Slovensku, je možno takéto tvrdenie ťažšie uchopiteľné, ale po kvalitatívnej stránke je to skutočne úplne iný zážitok žiť tu, s týmito ľuďmi a v takomto prostredí.
Pôsobíš na pozícii disponenta medzinárodnej kamiónovej dopravy. Čo ťa na tejto práci baví najviac?
Som tu už štvrtý rok a ešte ani jeden deň nebol taký istý ako ten predchádzajúci. Vždy sa niečo deje, všetko je vždy inak, nikdy sa nenudíš. Máme presné pokyny, ako pracovať, a tiež sú určené ciele, ktorými sa riadime. Vo väčšine prípadov rozhodujem sám, aj keď to so sebou prináša aj nemalú zodpovednosť. Svojím spôsobom si môžem určovať to, ako bude vyzerať môj deň. Ja som ten, ktorý má zodpovednosť, a som tiež ten, kto má posledné rozhodnutie. Na zreteli ale neustále treba mať svoje ciele, ktoré musia byť splnené.
Samozrejme, sme v Rakúsku. Túto prácu teda nemôže vykonávať hocikto, musíš mať aj určité dispozície. Preto je práca v Tirolii aj primerane finančne ohodnotená. Človek tu tak môže spokojne fungovať a žiť, nájsť si nejaké hobby a popri tom všetkom mať teda vždy čas robiť niečo, čo ho baví. Máš na to čas aj prostriedky.
Finančné ohodnotenie je síce motivácia. Tá však zohráva veľkú rolu len na začiatku
Považuješ finančné ohodnotenie za veľkú motiváciu?
Tak by som to nenazval. Finančné ohodnotenie je síce motivácia. Tá však zohráva veľkú rolu len na začiatku. Ak ide len o peniaze, tak človek príde, bude robiť nejakú prácu, ktorá ho nebude baviť, a bude ju robiť len do istého bodu, poprípade s nechuťou. A časom bude musieť jednoducho túto prácu opustiť. Myslím si teda, že finančná motivácia môže byť pre slovenských študentov zaujímavým faktorom, ale určite to netreba brať ako najdôležitejší faktor. Je to naozaj len záležitosť, ktorá po istom čase vyprchá, a pokiaľ človek nie je vo svojej práci spokojný, nikdy nemôže byť úspešný.
Vidíš sám seba o niekoľko rokov naďalej v Tirolsku?
Naučil som sa nepredstavovať si niečo do vzdialenej budúcnosti. Je množstvo vecí, ktoré nevieme ovplyvniť. Čo však môžem teraz povedať je, že svoju prácu mám rád a cítim sa tu doma.
autorka: Kristína Biela
foto: archív V. K.
[alert type=”success”]Aj vy by ste chceli odštartovať svoju kariéru v prekrásnom Tirolsku? Ozvite sa na mailovú adresu berufchancen@tirolia.at a uchádzajte sa o prácu v rakúskej spoločnosti Tirolia Spedition. Kariéra s rýchlosťou čaká možno práve na vás. [/alert]
Šéfredaktorka časopisu Občas nečas