Vyštudoval dokumentárnu tvorbu na VŠMU v Bratislave, píše scenáre pre televíziu a režíruje dabing, no napriek tomu nikdy nezanevrel na rockovú hudbu. Meno Juraj „Ďuro“ Černý určite pozná nejeden mladý či starší Slovák. Bubeník Tublatanky a neskôr Slobodnej Európy, s ktorou hrá dodnes.
Ako dlho vediete muzikantský život?
Odkedy som sa zoznámil s Maťom Ďurindom. Mal som asi 20 rokov a študoval som vtedy na vysokej škole. Popritom vznikla Tublatanka, no dá sa povedať, že to nebol pravý muzikantský život, pretože sme všetci študovali. Keď som skončil vysokú školu, začal som s hudobným životom naplno. Mal som vtedy dvadsaťosem rokov. Dnes hrám v Slobodnej Európe, lebo ma to baví. Hráme a stretávame sa každý víkend. Mám z toho radosť.
Už od malička ste chceli byť bubeníkom?
Ako malý chlapec som mal tento sen. Chodil som v Bratislave do PKO na koncerty kapiel Fermata, Jazz Q, Olympic a iných. Sedel som tam a sníval o tom, že by bolo úžasné, keby som na tom pódiu mohol niekedy hrať. A zrazu sa to tak zvrtlo, že Tublatanka vypredala celé PKO. Vtedy sa mi splnili tie detské sny.
Aký bol váš prvý kontakt s rockovou hudbou? Spomínate si na nejaké vaše prvé LP-čko?
Môj starší brat Vlado, ktorý bol niekedy najlepší kamarát Deža Ursinyho, doniesol domov singel Rolling Stones. Bolo to okolo roku 1966. Prvá rocková pesnička, ktorú som si vypočul sa volala Honky Tonk Woman. Keď som počul ten prvý gitarový riff hneď ma to dostalo.
Je všeobecne známe, že ste spoluzakladateľ Tublatanky. Prečo ste z nej odišli?
Prišla doba, keď Tublatanka fungovala už veľmi dlho na profesionálnej báze a ja som nemal priestor ani čas venovať sa tomu, čo som vyštudoval. Pravdupovediac, mal som už plné zuby koncertovania a cestovania. Tak som si jedného dňa povedal, že chcem robiť niečo iné. Odišiel som z Tublatanky a začal som robiť réžiu.
Ako ste sa dostali do kapely Slobodná Európa?
Všetci sme vtedy chodili do pivárne Stará sladovňa (slangovo Mamut). Slobodka má aj takú pesničku. Bol to priestor, kde sa stretávali bratislavskí muzikanti. Poznal som sa so Sveťom a Braňom Alexom. Dokonca Whisky vtedy robil gitarového technika Maťovi Ďurindovi. Tiež hrával na klávesy. Títo ľudia počas revolúcie založili kapelu Slobodná Európa a zavolali ma či by som nechcel popri Tublatanke s nimi hrať. Veľmi rád som sa na to dal. Potom prišli drogy a celé sa to rozpadlo. No teraz sme už všetci čistí a hráme ďalej naplno.
Hrali ste so Slobodkou na začiatku 90. rokov, no potom ste niekoľkokrát odišli. Prečo?
V roku 2002 dostal Whisky nápad hrať na jeho svadbe s Dorotou Nvotovou. Medzi chlapcami to opäť zaiskrilo a povedali si, že to dajú dokopy. Ja som vtedy robil v rádiu a pracoval som aj cez víkendy. Keď sa ukázalo, že kapela chce hrávať naplno, odohral som niekoľko koncertov a skončil. Namiesto mňa prišiel Tomáš „Tuleň“ Vojtek, ktorý teraz hrá so Zónou A.
Veľa mladých ľudí sníva o vydarenej rockovej kariére. Vám sa to určite podarilo. Ako to vidíte dnes?
Dnes je úplne iná situácia. Ak má niekto talent na hudbu, založí kapelu. Skupín je dnes veľmi veľa, sú dostupné hudobné nástroje, každý si môže našetriť na poriadnu gitaru či aparát. Je dosť zložité dostať sa na špic a byť najlepší. Keď hrala Tublatanka tak nebola žiadna iná rocková kapela. Bol Elán, Peter Nagy a Demikát akurát zanikol. Dá sa povedať, že sme nemali konkurenciu. Boli sme jediná rocková kapela na Slovensku a v Česku ich bolo tiež len zopár, napríklad Arakain. Mohli ste ich spočítať na prstoch obidvoch rúk. Nebolo to ako dnes, že si v piatok večer neviete vybrať na aký koncert pôjdete.
Stretávate sa s členmi Slobodnej Európy aj mimo koncertov?
Nám stačí byť cez víkend spolu. Sme jedna veľká partia, dalo by sa povedať, že aj rodina. To úplne stačí. Každý má svoj osobný život a prácu. Nie je dôvod sa stretávať cez pracovný týždeň. Užívame si to počas víkendu.
A čo páni Ďurinda a Horváth? Vídate ich niekedy?
Nestretávam sa s nimi. O Maťovi viem, lebo Tublatanka stále funguje, no čo je s Paľom, neviem. Maťa som naposledy stretol asi pred dvoma rokmi, keď hrali spolu na jednom pódiu Slobodná Európa a Tublatanka. Tam sme sa zvítali, no nemáme také väzby, aby sme sa stretávali.
Čomu sa venujete, keď nehráte so Slobodkou?
Mám viacero zamestnaní. Som režisérom dabingu a píšem scenáre pre TV JOJ. Toto sú dve základné práce, ktoré ma živia. A cez víkendy hrávam muziku.
autor: Pavol Sivák
foto: foto: facebook.com/slobodnaeuropa
