O tom, ako sa žije na ŠD Zobor alebo na ŠD Nitra, všetci vieme. Občas nás vyruší nejaký megafón, zatepľovač alebo otravný holub. Čo by nás však čakalo, ak by sme bývali na Cabaji, o tom vie rozprávať len hŕstka statočných študentov UKF. Na internetových videoportáloch ste mohli vidieť zábery mravcov, skríň bez poličiek a sprchy priamo v izbe. Nie každý si môže dovoliť takýto luxus. Šli sme sa naň teda pozrieť osobne…
Po výstupe z autobusu MHD na zastávke Murgašová nás delí len pár krokov od nenápadnej ošúchanej budovy na Cabajskej 10, ktorá spĺňa úlohy stredoškolského i vysokoškolského internátu a ubytovne. Už z tohto titulu nám je jasné, že sa stretneme s rôznymi ľuďmi. Najväčšiu skupinu tvoria vysokoškoláci, no nájdeme tam aj stredoškolákov, ľudí, ktorí majú titul dávno vo vrecku a dokonca aj jedného pána, ktorý vyzerá minimálne na 60. Túto situáciu vyriešilo vedenie takto: Stredoškoláci sa zamykajú zámkou na bicykle, aby k ním nemal nik prístup.
S nemalými obavami vstupujeme do dverí internátu a dúfame, že na nás nespadne. Vrátnička si vypýtala preukaz, to sme očakávali. S maličkou dušičkou stláčame vo výťahu, ktorý je možno starší ako najstarší obyvateľ „internátu“, gombík s číslom poschodia. Ozvú sa divné zvuky a výťah sa pohne. No stále lepšie ako kráčať schodmi na štvrté poschodie Zoboru. Hneď prvá nám buchla do očí chladnička. Obitá, popísaná, ale, čo je najhoršie, jediná na celej chodbe. Deliť sa o mlieko a kečup s obyvateľmi jednej bunky je oproti tomu teda luxus. Pohľad vľavo však priniesol niečo ešte trochu desivejšie. Kuchynka, v ktorej umývadlo vyzerá ako prerobený bidet, tak to sme teda nečakali. Jediné, čo v tejto miestnosti pripomína plnohodnotnú prípravovňu jedál, je mikrovlnná rúra, stôl a dvojplatnička, na ktorej však funguje iba jedna platňa.
O „dvere“ ďalej si môžeme všimnúť nápis Kuchynka. Neprešli sme ju už náhodou? V týchto priestoroch však ubytovaní vykonávajú svoje každodenné potreby, ktoré im spríjemňuje pokec s prísediacim z vedľajšej kabínky. Áno, aj spoločné WC má mnohé výhody. A koľko múdrostí len nájdete na dverách jednotlivých toaliet. Každý tam nechal kúsok seba – a to doslova. Nápisy typu „Musíte malé h*vnásr*ť, veľké nechce voda brať“ sa stali už legendárnymi.
O stopové prvky železa tiež nie je núdza. Na každej chodbe je tiež spoločná umyváreň, kde tečie začiatkom semestra hrdzavá voda. Na bloku A však spoločné sprchy takmer nik nevyužíva. Prečo? To sa dozvieme po vstupe na izbu. Odomkli sme dvere izby jediným kľúčom, ktorý majú k dispozícii niekedy aj traja ľudia. Pri odchode z internátu sa teda odovzdáva na vrátnici. Nevadí. Aspoň máme istotu, že ho nestratíme.
Izba je pomerne dosť veľká, vybavená nábytkom s nádychom socializmu, jednou skriňou bez poličiek a spomínaným luxusným sprchovým kútom. Ľahšie je prejsť ťave cez ucho ihly, ako „cabajčanovi“ cez umývadlo do sprchy. Ďalej si môžeme všimnúť pár stoličiek, veľký jedálenský stôl, niekoľko postelí a poličiek. Skromné, no čo viac študent potrebuje?
Možno akurát balkón, na to však súdruhovia pri stavbe budovy mysleli. Máte síce pocit, že každú chvíľu spadne, no slnečné lúče si na ňom vychutnáte dosýta. A v zime poslúži ako provizórna úschovňa potravín. Takto sa potrava uchráni pred hladnými žalúdkami, ktoré neraz sliedia v spoločnej chladničke.
Večierka pre vysokoškolákov je nonsens u väčšiny študentov. Tu je to však pravidlo. Buď budete do polnoci na izbe, alebo do 5.00 hod. ráno čakáte vonku na schodoch. Jediná výnimka sa vzťahuje na stredu a víkend, keď je možnosť prísť aj medzi 2.00 až 2.15 hod. Pokiaľ však máte špeciálny dôvod, treba predložiť menný zoznam a nahlásiť približný príchod. Vedenie vám, vraj, vyhovie. Nečudo, že mnoho ľudí to už vzdalo a presťahovalo sa inam. V priebehu prvého semestra z jednej chodby odišlo dokonca 12 študentov.
A ako to je s nájomným v tejto lokalite? Za ubytovanie platíte dva mesiace vopred poštovou poukážkou. Na bloku A, kde sú na izbách sprchy, to vychádza 126 € (63 € mesačne). Na bloku B, kde sú spoločné sociálne zariadenia, sa platí 96 € (48 € mesačne). Za spotrebič ako rýchlovarná kanvica, vlastná chladnička či televízor si priplatíte 20 €.
Avšak nič z vymožeností, ktoré ponúkajú ostatné internáty UKF, vám nenahradí tú rodinnú atmosféru, pokojné prostredie a blízkosť autobusovej aj vlakovej stanice, akú máte len na Cabaji.
A čo si myslia ubytovaní študenti?
„Mne tento internát vyhovuje. Bývajú tu skvelí ľudia, na večierku sa dá zvyknúť, s vrátnikom sa dá dohodnúť.“
„Tá večierka je dosť zlá, mohli by ju úplne zrušiť. Aj vybavenie na izbách by sa mohlo zlepšiť. Jediné pozitívum vidím v ľuďoch, ktorí tu žijú. Spoločné WC sa časom dajú zniesť, no hygiena týchto priestorov by sa mala riešiť.“
„Študentovi to v podstate stačí na to, aby sa tu vyspal, najedol a dni trávi aj tak v škole. Problémom je hlavne večierka a jediná chladnička na chodbe. Spoločné sprchy nevnímam ako negatívum, oproti bloku A je v nich viac miesta. Sme tu taká partia, že nikto ti do sprchy nevlezie. Ďalšou výhodou je, že sa všetci poznáme. Tento internát by som určite nemenil. Nič okrem internetu mi nechýba. Ďalším plusom pre mňa je blízkosť stanice a budovy filozofickej fakulty.“
„Hygiena je tu na dosť nízkej úrovni, no čo sa týka ľudí, je to tu super. Večierka je úplne zlá. Minulé roky to takto nebolo, neboli tu stredoškoláci, takže nie sme na to zvyknutí. Malo by sa to zmeniť. Vrátnica by mala byť stále otvorená.“
„Na internáte sa mi nepáčia izby. Prefukuje nám cez staré okná, sprchy sú nanič a všade sú plesne. No na druhej strane, ľudia sú tu výborní.“
autori: Mária Zimovčáková, Pavol Sivák
foto: autori
