Študenti, ktorí študujú v zahraničí, sa neradi vracajú späť na Slovensko, aby tu uplatnili svoje skúsenosti a vedomosti. Taký je záver prieskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Prečo mladí nechcú pracovať doma a čo štát robí preto, aby ich tu udržal?
Podľa výsledkov prieskumu (ktorý zverejnila TASR) počet vysokoškolákov, ktorí študujú na zahraničných školách, sa z roka na rok zvyšuje. U našich západných susedov študujú vysokoškoláci najviac. Pomáha im v tom najmä dohovor medzi českým a slovenským ministerstvom školstva, ktoré zabezpečuje bezplatné štúdium Slovákov v Česku a naopak. Na vysokej škole v Prahe študoval aj Peťo: „Musím povedať, že väčšina študentov, ktorí mali tú možnosť študovať v Prahe, tu zostanú aj po vyštudovaní. Všetci moji známi, ktorí tam zostali, tak urobili z jedného z troch hlavných dôvodov: vyhovoval im životný štýl vo veľkomeste, naskytla sa im veľmi dobrá pracovná ponuka alebo tam stretli životného partnera.“
Chýba motivácia?
Mladých ľudí to teda po vyštudovaní vonku späť na rodnú hrudu veľmi neťahá. Okrem Českej republiky využívajú vysokoškoláci štúdium aj vo Veľkej Británii, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku a v USA. No a takmer polovica z nich v tejto krajine aj zostane. Zaujímavým faktom je, že podľa prieskumu SAV sa až polovica z nich po dvoch a viac rokoch vráti spať na Slovensko.
Študentom v zahraničí zrejme vyhovujú vyššie platy, ktoré u nás nemajú šancu získať. Absolventi na Slovensku totiž stále dostávajú menší nástupný plat ako v okolitých krajinách. Tento faktor spôsobuje aj to, že študenti, ktorí sa vrátia s diplomom zo zahraničnej školy, často aj tak nepracujú vo svojom odbore. „Zotrvanie na Slovensku s cieľom zamestnať sa vo svojom odbore (diplomacia) som vylúčil, keďže nie som finančne zabezpečený do budúcnosti a platy v diplomacii by ešte dlho nenapĺňali moje životné ciele. No ak sa vrátim k otázke, prečo sa ľudia študujúci v zahraničí na Slovensko už nevracajú, je to rozhodne v prvom rade preto, že je tu slabo ohodnotená práca, v zahraničí sa ľudia často udomácnia alebo spoznajú ľudí, ktorí im dopomôžu získať dobré zamestnanie, a nakoniec im prostredie a systém viac vyhovujú,“ vysvetľuje Peťo motiváciu študentov nevrátiť sa na Slovensko.
Čo robí pre študentov štát
Ministerstvo školstva víta, ak študenti absolvujú zahraničnú vysokú školu. Podľa nich majú na to právo. „Dôležité je, aby sme na Slovensku na základe komplexnej akreditácie vysokých škôl vedeli identifikovať kvalitné školy a pracoviská a tie sme cielene podporovali. Taktiež za významné považujeme, aby absolventi zahraničných vysokých škôl mali dostatočné možnosti nájsť si adekvátne uplatnenie doma, na Slovensku,“ hovorí rezort školstva vo svojom vyjadrení pre Občas nečas. Oslovili sme aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale stanovisko nám do uzávierky neposkytlo.
Motivovať študentov by mal aj samotný štát. Realita je však taká, že študenti si niekedy ťažšie nájdu prácu, ak neštudujú doma, ale v zahraničí. Problémom pritom nemusia byť ich vyššie nároky na zamestnávateľa. Ide o to, že veľa zamestnávateľov má stále strach zo zahraničného diplomu. Aj preto študenti po škole ostanú pár rokov robiť v zahraničí, aby si zarobili „na rozbeh“. Keď sa potom vrátia domov, dýcha sa im ľahšie a zarobené peniaze im vystačia a aspoň si nemusia od rodičov pýtať na pivo, kým si nenájdu prácu v rodnej krajine.
Niektorí absolventi však po škole ostanú pracovať v krajine, kde vyštudovali, keďže už počas školy sa u zamestnávateľa osvedčili a miesto vo svojom odbore získali hneď po škole. To je fenomén, ktorý poznáme pod názvom „odliv mozgov“. Situácia zatiaľ nie je tragická, no faktom ostáva, že zhruba 10 000 študentov ročne opúšťa svoju krajinu, lebo si našlo lepšie uplatnenie v zahraničí. Aj preto rezort školstva kladie dôraz na kvalitné vysokoškolské vzdelanie a tomu zodpovedá aj kontrola na jednotlivých školách. Aby sa náhodou nestalo, že všetky kapacity odídu do zahraničia a v našom štáte sa nikomu múdremu nebude chcieť zostať.
autorka: Andrea Janovská
foto: flickr.com, archív ON
