Viktória Spevárová, športovkyňa telom i dušou, je študentkou druhého ročníka na UKF v odbore žurnalistika. Jej najväčšou vášňou je americký futbal a pred takmer dvoma rokmi sa mu začala aktívne venovať v Nitre. V súčasnosti hrá na poste wide receiver za klub Nitra Knights v SFL
Viki, na začiatok zásadná otázka, prečo americký futbal? Predsa len, tento šport nie je na Slovensku taký známy ako napríklad futbal alebo hokej.
Je pravda, že americký futbal nie je na Slovensku veľmi populárny, ale je krásny. Od začiatku, ako som začala so športom, som inklinovala ku kolektívnym športom. Americký futbal je najtvrdší kolektívny šport na svete, ale s o to úžasnejšou hrou. Tým, že je iný ako všetky ostatné, je pre mňa výnimočný. Od prvého okamihu, ako som sa stretla s americkým futbalom, som ho chcela hrať. Pár rokov mi trvalo dostať sa k nemu, až napokon sa mi to podarilo práve v Nitre. Už rok a pol žijem len ním a dokonca sa mi o ňom aj sníva. (úsmev)
Venovala si sa pred tým nejakému inému športu?
Ako malá som hrávala asi sedem rokov basketbal za ŠBK Levice. Chodila som do športovej triedy zameranej na basketbal. Popri basketbale som chodila na rôzne atletické a gymnastické súťaže. Na strednej to boli tiež súťaže tohto typu, ale i Kalokagatia – mladý záchranár. Tiež som hrávala futbal, ale len rekreačne, volejbal a vyskúšala som aj baseball a kickbox.
Aké boli tvoje herné začiatky v americkom futbale?
Pravidlá som poznala zo zápasov, ktoré som sledovala, ale predsa je iné sledovať hru a byť jej súčasťou. Začala som na pozícii wide receiver, ktorý má za úlohu chytať loptu od quarterback-a. Keďže som hrávala basketbal, tak mi chytanie išlo. Samozrejme, začiatky boli také, že som nevedela kam a ako sa mám postaviť. Ako správne mať ruky, aby som loptu chytila, aké sú routy či obmedzenia môjho postu. Moji spoluhráči mi to ale všetko ochotne vysvetlili a keď som mala otázky, tak mi ich zodpovedali. Vždy sa je čo učiť a každým tréningom a zápasom sa naučím nové veci.
Nebolo náročné zapadnúť do tímu, ak si začala hrať vekovo pomerne neskoro?
Veku som sa na začiatku ani neobávala a ani nebol prekážkou. Skôr pohlavie. Priznám sa, že na začiatku som mala obavy z toho, ako chalani zareagujú, ale musím povedať, že mám skvelých chalanov v tíme. Prijali ma bez problémov, čo mi pomohlo a uľahčilo pôsobenie v tíme. Nemohla som začať v lepšom tíme ako je Nitra Knights.
V súčasnosti hráš za Nitra Knights. Aké je to fungovať v „chlapskom“ a oveľa drsnejšom svete?
Nie je to vôbec jednoduché. Už len tým, že konkurencia je vysoká, nie to ešte byť jedinou ženou v tíme. Spoluhráči už ku mne pristupujú ako k mužovi, ale ak ma na zápase uvidí súper, tak je to jemnejšie. Nepoznajú ma a majú zábrany ísť proti mne, ale súper, ktorý ma už pozná, ma nešetrí. Som tomu vďačná, pretože som vedela, do čoho idem, a strach rozhodne nemá čo robiť v tomto športe.
Ako prebiehal tvoj prvý zápas?
Môj prvý zápas si pamätám veľmi dobre a nikdy naň nezabudnem. Bolo to minulý rok 1. júna, keď sme hrali domáci priateľský zápas s Banskou Bystricou Daemons. Pri asi mojej druhej hre do mňa súper vrazil tak silno, až ma odhodilo meter a pol a ja som sa zložila. No i tak ma to neodradilo a išla som znova. Ten zápas sme napokon vyhrali vysokým skóre. Bol to úžasný pocit a ešte úžasnejšie bolo byť súčasťou tímu.
Čo je podľa teba v tomto športe obzvlášť dôležité?
Na tomto športe je dôležité, aby každý hral pre toho druhého. Ak poľaví jeden, druhý sa môže zraniť. Je dôležité, aby každý cvičil, čo mu výrazne pomôže na zápasoch. Jeden za všetkých, všetci za jedného. Nik nesmie poľaviť a plne sa sústrediť. Ak sa niečo pokazí, treba to hodiť za hlavu a myslieť na ďalšiu hru. Tu totiž nič nie je isté a dá sa to otočiť.
Zostáva ti okrem tvrdého tréningu a ešte tvrdšieho zápasu čas aj na niečo typicky ženské?
Typicky ženské? To ani nie, tým, že trénujem už aj s prvým ženským tímom v americkom futbale na Slovenku, na niečo ženské nie je času. Vždy keď sa mi ale podarí ísť domov, snažím sa pomáhať rodičom s domácnosťou.
Pôsobíš teda aj v inom tíme ako je Nitra Knights?
Áno, v novembri minulého roka sa vytvoril prvý slovenský ženský tím v americkom futbale – Bratislava Lady Monarchs. Od decembra s nimi trénujem, kde hrám novú pozíciu quarterback. Som kapitánkou tímu a som rada, keď vidím to nadšenie u spoluhráčok. Verím, že týmto sa na Slovensku spustí aj ženský americký futbal.
Aké sú tvoje ciele v americkom futbale?
Mojím cieľom je hrať ho čo najdlhšie, zdokonaľovať sa a dotiahnuť to čo najďalej. Raz by som si chcela zahrať v zahraničnom tíme ako Pittsburgh Passion či New York Sharks, ale to je ešte veľmi ďaleká cesta a hlavne tvrdá. Musím pracovať tvrdšie, ak chcem, aby sa mi to raz splnilo. Nie je to však nedosiahnuteľné, keďže už jeden sen o americkom futbale sa mi splnil.
Na záver, máš nejaký svoj hráčsky vzor?
Mám množstvo vzorov, či už je to z NFL hráčov alebo zo žien. Mám dva väčšie vzory, prvým je Jennifer Welter, ktorá hrá halový americký futbal na pozícii runningback a je to prvá žena v mužskej lige halového amerického futbalu. Mojím druhým vzorom je Lisa Horton. Hrá pozíciu quarterback v ženskom tíme Pittsburgh Passion a je to prvý ženský quarterback, ktorý za svoju kariéru úspešne hodil 10 000 yardov.
autorka: Nikoleta Árgyusiová
foto: súkromný archív V. S.
