Pod pseudonymom sa ukrýva študent UKF.
ZÁHrADA
Keby slovom maľujem ako Monet,
zveršoval by som vám sonet,
no moje srdce daruje cit vetám,
všetkým ženám – matkám,babkám i tetám.
Opíšem záhradu,
kde srdce na okamih udrie,
kde kvitnú kvety krásne a múdre.
Darovať kvetinám kvet?
Takúto ohavnosť nevidel svet,
za život život umiera?
zhasínať sviecu Lumiéra…
Vlahou pôdy ženy je cit lásky,
ho vloženým do veršu obdariť –
margarétky, púpavy a sedmokrásky.
Ich telo odeté božím šatom,
sila duše, čo ukrýva atóm,
no už od stvorenia, malinka,
krehkejšia sťa konvalinka.
Vietor osudu života ohýba lány,
nektár kalicha má chuť manny,
a keď tvár božia spojí pár,
len ku jednej sa túli pán,
čo zaseje semä do zeme,
len skrze ňu plod uzrie svetlo rána,
plačom rozozvučí okolie,
so slzou matky objaví sa šťastie,
takto z lúky zeme človek zrastie.
Zákonom džentlmena každá chránená,
Boh opatruj pytliaka, ktorým je zranená!
Každá je endemit, každá je výnimočná,
opijavé pohľady na poeta – múza nočná.
Pamätaj, otvorené oči v záhrade rajskej,
ukážu tajomstvo väčšie ako znaky mayské.
I tam najkrajší kvietok zvädne, zhynie,
no radosť a cit, čo dali svetu neuplynie.
foto: Flickr.com
