Dávid Kosec je mužom mnohých tvárí. Okrem toho, že študuje na Fakulte prírodných vied UKF v Nitre environmentalistiku, tak už niekoľko rokov pôsobí ako tanečník v tanečnej skupine Phantoms Crew. Tým sa však výpočet jeho aktivít zďaleka nekončí. Momentálne ho intenzívne zamestnáva divadelné umenie.
Dávid, kedy si sa začal zaujímať o divadlo?
Od detstva som rád sledoval filmy. Ako som rástol, začal som sa viac zaujímať o réžiu, scenáre a celkové zákulisie filmu. Táto moja menšia závislosť ma sprevádza až dodnes, no dlho bola v úzadí. Jedného dňa som si povedal, že by som mohol skúsiť herectvo, no mal som záujem výhradne o filmové. Na začiatok som si udal skromný cieľ, dostať sa na VŠMU (smiech). Zistil som, že sa tam vyučuje iba divadelné herectvo, a tak som počas prípravy začal navštevovať divadlo. Oboznamoval som sa s jeho históriou, a vtedy som si uvedomil, že divadelné herectvo má pre diváka, ale aj pre herca veľkú silu. Tak si u mňa našlo divadlo silné miesto.
Pamätáš si na prvé vystúpenie, ktoré si navštívil?
Viem, že to bolo na základnej škole, ale názov predstavenia a dej si už nepamätám. Na predstavenie som sa nevedel úplne sústrediť, pretože sme si s ostatnými spolužiakmi robili srandu. Už vtedy ma to však k divadlu ťahalo, hoci to nebolo v takej miere, ako povedzme dnes.
Čo sa týka divadla, máš radšej komédie alebo drámy?
Osobne mám radšej drámy, keďže majú často väčšiu výpovednú hodnotu a postavy sa dostávajú do rôznych vyhrotených situácií. Na druhej strane si však myslím, že komédia je rovnako dôležitá, pretože nie všetko v živote sa musí brať vážne. A komédia poukazuje práve na túto stránku.
Tento rok si sa zúčastnil prijímacích skúšok na VŠMU, odbor herectvo. Môžeš nám opísať ich priebeh?
Prijímačky sa skladajú z troch kôl, kde si porota, zložená z profesorov školy, vyberá približne dvanásť až štrnásť žiakov do ročníka. Prijímacie skúšky obsahujú povinné texty, voliteľný text, interpretáciu piesne, filozofickú úvahu a ďalšie časti, ako napríklad pohybovú schopnosť. Trvajú dva dni a porota sa snaží preveriť herecké zručnosti prítomných, ale taktiež ich osobnosť. Na veľa vecí sa nedá pripraviť – profesori radi dostávajú človeka do rôznych situácií, a potom sledujú jeho reakciu. Pre mňa tento rok prijímačky úspešné neboli.
Napriek tomu, že ťa nevzali, podarilo sa ti dostať na divadelné dosky. Ako sa to všetko začalo?
Išlo o konkurz, ktorý vyhlásilo novovzniknuté zájazdové divadlo TeatroMoliére . Krátko po prijímačkách ma o ňom informovala moja dobrá kamarátka Mirka. Skúsil som to, no prvýkrát som išiel na konkurz s tým, že mi je jedno, či to vyjde alebo nie. Nakoniec ma prijali, a už 8. novembra bude mať v Divadle Andreja Bagara premiéru inscenácia Kým kohút nezaspieva.
V tejto dráme z obdobia SNP stvárniš učiteľa Tomka. Vedel si sa stotožniť počas prípravy s touto úlohou?
Pôvodne som očakával inú postavu, keďže vekovo podobne som bol len s postavou študenta Ondreja. Režisér však prihliadal nie na vekovú skladbu, ale na charakter, čo sa v konečnom dôsledku páčilo všetkým, pretože sme sa naozaj v postavách našli. Postava učiteľa Tomka sa mi páčila najviac, pretože si držala počas celej hry svoj charakter.
Boli v scenári nejaké rozdiely oproti literárnemu vydaniu?
Áno boli, keďže sme sa museli zmestiť do hodiny a dvadsať minút. Niekoľko scén bolo kvôli tomu vyškrtnutých. Každá postava má však priestor pre svoj osobný príbeh, charakter alebo prípadný konflikt.
Čo bolo pre teba počas skúšania drámy najnáročnejšie?
Najnáročnejšia bola pre mňa práca s hlasom, pretože som pred väčším publikom stál iba raz, no aj to nám pomáhali porty. Preto som sa teraz musel učiť rozprávať nahlas a zrozumiteľne.
Ako vnímaš divadlo teraz, keď si sa stal jeho súčasťou a prenikol do jeho zákulisia?
Keď sledujem nejaké predstavenie, zaujímam sa o viac vecí. Rád sledujem prácu režiséra – ako dokáže pomocou rôznych inštrukcií spraviť dej zrozumiteľný, viac zaujímavý a ľahšie pochopiteľný. Tiež sledujem to, ako sa dá ohýbať celé predstavenie .
V ktorej inscenácii by si si chcel zahrať a prečo?
Vzhľadom na to, že moja momentálna postava je racionálne zmýšľajúci učiteľ s veľkými morálnymi zásadami, rád by som si skúsil zápornú postavu. Skrátka, charakterovo niečo úplne odlišné. Čo sa týka konkrétnej hry, veľmi sa mi páčia napríklad Páni Glembayovci.
Aké charakteristické vlastnosti by mal mať podľa teba herec?
Vzhľadom na to, že som herec amatér a stále mám pred sebou veľa práce, neviem podať nejakú odbornú radu. Myslím si, že ide hlavne o dôkladné naštudovanie charakteru postavy (poprípade si niektoré črty upraviť podľa seba a snažiť sa čo najviac sa stotožniť s danou postavou). V žiadnom prípade neodporúčam filmové alebo divadelné kopírovanie. Na divadle je krásne najmä to, že každý herec či režisér dá postave svoju osobitú tvár.
Ako hodnotíš úroveň divadla na Slovensku? V čom vidíš prínos pre našu kultúru?
Hodnotiť si ju nedovolím, keďže sa stále väčšmi zaujímam o filmy. Som však rád, že ľudia stále navštevujú divadlo a že vznikajú rôzne ochotnícke súbory a zájazdové divadlá. Je pravda, že každého zaujíma niečo iné, no myslím si, že divadlo môže každému človeku ponúknuť veľký zážitok.
Trailer predstavenia Kým kohút nezaspieva si môžete pozrieť TU.
autorka: Mirka Košťálová
foto: teatromoliere.sk
