Máte radi bulvár a veríte mu? Váš názor možno zmení nasledujúci rozhovor s bývalou novinárkou bulvárneho časopisu. Ponúkla nám ho však len pod podmienkou, že jej identita nebude prezradená. Prečo? Kvôli svojej bezpečnosti. Niektoré bulvárne časopisy totiž nenechávajú nič na náhodu a poisťujú si svojich bývalých zamestnancov zmluvami mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa v bulvári dejú.
Začnime objektivitou v bulvári. Snaží sa byť bulvár objektívny?
O objektivite v bulvári sa nedá hovoriť. Sú to klamstvá a svinstvá. Bulvár a články v bulvári sú často založené na jednom slove, jednej vete. Sú to veci vytrhnuté z kontextu. Nie je to komplexná novinárčina.
Takže tvrdíš, že bulvár je jedno veľké zlo?
Pri tejto otázke sa musím zastaviť. Bulvár sa v dnešnej dobe člení na dve skupiny. Na takzvaný pozitívny bulvár a negatívny bulvár. Pozitívny bulvár je o prezentovaní významných osobností. Často sú to dohodnuté veci, ktoré v bulvári skutočne fungujú. Do redakcie príde známa osobnosť s tým, že chce byť na titulnej strane, a tak sa dohodne s vedením bulváru. Poviem príklad. Poznám viacero hercov, ktorí sa dohodujú s bulvárom na tom, aby ich fotili napríklad pri nakupovaní. Je to prezentácia, tlačenie ľudí do podvedomia. Ten pozitívny bulvár je neškodný. V negatívnom bulvári ale ide o špinu, ktorá má dehonestovať ľudí, prichytiť ich pri niečom a urobiť z neoverenej veci článok.
Kedy sa vôbec Slovensko stalo súčasťou tohto bulvárneho šialenstva?
Bolo to po páde režimu a nástupe demokratickej spoločnosti. Tým pádom prišli zo zahraničia vzory, pretože tam bulvár už fungoval. Bolo to niečo iné, nová forma žurnalistiky, teda žurnalistiky v úvodzovkách. Po 1989 začal doslova hon na ľudí, čím stratili svoje súkromie. Zrazu sa ocitali na plátkoch bulvárnych novín.
A čo súčasnosť? Môže vôbec ostať „nitka suchá“ na nejakej známej osobnosti?
To je ťažké povedať. Podľa mňa si niektorí môžu zachovať serióznu tvár, no bulvár si nájde na každom niečo. Vyhľadáva si najmä ľudí, ktorí nechcú dať spätnú väzbu a hovoriť o veciach. Do týchto ľudí vŕta najradšej. Dokonca mám pocit, ako keby sám o týchto ľuďoch vytváral kauzu. V mojej bývalej práci sa stávalo, že sa na poradách riešili napríklad usporiadané vzťahy ľudí s tým, že novinári majú nájsť niečo na dotyčné osoby, pretože nie je možné, aby boli „čistí“. Mnohokrát sa kvôli tomu osobnosti dostávajú do situácie, keď si ich ľudia „zaškatuľkujú“ podľa slov bulváru a potom je ťažké očistiť si svoje meno. No netrúfam si dôkladne odpovedať, či je možné, aby bulvár na niekom nechal suchú nitku.
Je pravda, že erotika v bulvári predáva?
Až priveľmi. Či sú to časopisy alebo knihy. Erotika hýbe svetom, určite si časopis potom ľudia kúpia skôr. Podľa mňa je bulvár najviac predávaný vtedy, keď je tam erotika, smrť alebo nejaká nehoda. Takže katastrofy. Určite je to pre ľudí zaujímavejšie ako športovci alebo podobne.
A čo cenzúra a bulvár?
Niektorí bulvárni novinári sú mnohokrát len figúrkami, ktoré sú vedené svojimi nadriadenými. Aj keď si chcú robiť svoju prácu objektívne a nechcú pošpiniť povesť ľudí, tak nemôžu, pretože ich nadriadení z ich pozitívneho článku vytvoria úplnú špinu tým, že ho prepíšu podľa svojich predstáv.
Stáva sa, že bulvár zverejní fotografie ľudí ležiacich v rakvách. Majú vôbec bulvárne časopisy určené nejaké morálne hranice?
Podľa mňa sú tieto veci úplnou katastrofou. Existuje len veľmi málo ľudí, ktorí sú schopní robiť tieto reportáže či fotky. V redakciách sú na to presne cielení ľudia. Kde je tá hranica? Ja si myslím, aj keď viem, že by sa s tým vedenie bulváru nestotožnilo, že práve toto sú hranice, za ktoré by už nemali zachádzať. Týmto sa dehonestuje posledná cesta človeka a bulvár tu svoju ľudskú stránku stráca.
Aký je podľa teba vzťah Slovákov a bulváru?
Sú dve skupiny ľudí. Ľudia, ktorí čítajú bulvár, a ľudia, ktorí ho nečítajú . Tí, ktorí čítajú bulvár, mu podľa môjho názoru veria v plnej miere, preto si ho kupujú. Na Slovensku je to jednoducho tak, že to, čo je napísané, je sväté.
autor: Denisa Hopková
foto: pixabay.com
