Pokiaľ radi cestujete a zaujímajú vás možnosti putovania po svete s menším obnosom peňazí, Občas nečas vám prináša rozhovor s Martinom Lipinským z organizácie Potulky svetom. Neziskové združenie vám ponúka príležitosti cestovať na zaujímavé miesta v spoločnosti ochotných a milých ľudí.
Na úvod by si sa mohol čitateľom predstaviť a povedať niečo o sebe. Kto je Martin Lipinský?
Narodil som sa v Prešove, ale vyrástol som v Bratislave. Čiže som neškodný pre obe strany. Mám už 24 rokov, i keď občiansky pri kúpe piva ukazujem neustále. Naposledy ma dokonca obvinili, že ten doklad nemôže byť môj, pretože vyzerám mladšie. Študoval som cestovný ruch na Ekonomickej univerzite v Bratislave, čiže sa ako jeden z mála venujem niečomu z odboru.
Ako si sa dostal k cestovaniu? Viedol ťa k tomu niekto?
Bude to už päť rokov dozadu, dostal som možnosť stáže v Moskve. Nevybral som si však cestu na štýl „nudne a letecky“, ale nahovoril som kamaráta, že by bolo skvelé, keby išiel so mnou vlakom aspoň časť cesty. Takto vznikol plán, že cestou do Moskvy okukneme Pobaltie. Na moje prekvapenie to vyšlo cenovo približne rovnako ako priamy let. O rok neskôr sme išli na dvojtýždňový okruh po Balkáne. S chuťou rastie apetít a rozhodli sme sa pre dobrodružstvo celým Tureckom, odtiaľ to už nebolo ďaleko na Kaukaz ani do Iránu. Moji rodičia doteraz netušia, že som bol v Iráne.
Kedy vznikla organizácia Potulky svetom a ako funguje teraz?
Po návrate z Iránu sme sa rozhodli, že sa o svoje zážitky podelíme formou verejnej prezentácie, ktorú sme zorganizovali v KC Dunaj v Bratislave. Zrazu sa tam zišlo asi 100 cudzích ľudí a minimum kamarátov, a tak vznikli prezentácie Potulky svetom. Témy boli zo začiatku venované navštíveným krajinám, dnes sa snažíme ľudom ukazovať, ako cestovať s nízkymi nákladmi. Že výlety už dávno nie sú o peniazoch, ale skôr o odhodlaní. Môžete nesúhlasiť, ale s dnešnými možnosťami cestovanie nikdy nebolo jednoduchšie a lacnejšie.
V Európe sa dá prestopovať aj 1000 km za deň, v lete môžete prespať v stane hocikde, pre pohodlnejších je tu couchsurfing (sociálna sieť, kde ľudia ponúkajú ubytovanie zadarmo). Prípadne sa počas výletu na pár dni zamestnať v hoteli výmenou za ubytovanie a stravu a vo voľnom čase spoznávať okolie. Ľuďom dokazujeme, že spôsobov, ako zažiť vlastné jedinečné dobrodružstvo, je neskutočné množstvo.
Organizujete aj nejaké spoločné výlety pre ľudí, ktorí sú súčasťou Potuliek?
Postupne sa ľudia na podujatiach pýtali, či sa nemôžu pridať k nám. Povedali sme si, prečo nie, a začali sme aj s organizovaním výletov. Keď sa organizuje exkurzia, máte istotu, že sa prihlásia jedinci, ktorí majú seriózny záujem a chcú sa baviť. Tak sa vyhnete aj ponorkovej chorobe. Ak sa pohádate s jednou osobou, máte okolo seba ešte desať ďalších jedincov. Zaujímavá je aj súdržnosť tých ľudí, a pritom sa prvýkrát vidia až na letisku. Príjemný fakt je, že sa mnohokrát vytvoria nové pevné kamarátstva. Napríklad s úplne prvou skupinou výletníkov sa doteraz stretávame na pive aspoň raz za mesiac. Ďalší výletníci z iných kútov SR sa radi pridávajú na ďalšie väčšie alebo menšie výlety. Doteraz sa našlo vyše 100 odvážlivcov, ktorí s nami úspešne absolvovali výlet. Orientujeme sa hlavne na dobrodružnejšie destinácie, ako sú Kaukaz, Stredná Ázia alebo Balkán.
Do koľkých krajín si už mal možnosť nazrieť?
Navštívených krajín mám vyše štyridsať. Vyslovene najobľúbenejšie miesta asi nemám. Vždy mi to skôr pripadalo tak, že ak ste v správnej partii, môžete byť kdekoľvek a destinácia vám prirastie k srdcu. Osobne mám slabosť pre miesta, kde ešte mnoho mojich známych nebolo. Ďalej ma priťahuje naturalizmus a kuriozity, pri ktorých sa človeku pozastaví na chvíľku rozum. Napríklad, kde by ste stretli cyklistu, ktorému na ramene poslušne sedí živá sliepka? Predsa v Gruzínsku. Potom sú tu krajiny, kde sa z vás stanú milionári a za 50 € dostanete štvrť milióna, či slané jazero, v ktorom sa nedá utopiť.
Vieš nám povedať nejakú príjemnú alebo vtipnú príhodu z tvojich ciest?
Čo sa týka zážitkov, odporúčam surfovanie. Ten začiatočnícky boj s vlnami, keď neviete, z ktorej strany vás spláchne, množstvo modrín, čo vám narobí doska, a litre slanej vody, ktoré vypijete, no niečo hrozné. Ale celé to znechutenie z vás opadne, keď sa úspešne postavíte na dosku a dôjdete na nej až k brehu. Ak chcete zážitok, ktorý nikde nekúpite, skúste autostop. Množstvo rôznorodých ľudí, s ktorými prídete do kontaktu, to sa ničomu nevyrovná. Mne sa raz napríklad podarilo stopnúť bývalého trénera Rogera Federera. Alebo manažéra cyklistického downhillového tímu, ktorý sa ponáhľal na preteky. Dostal som visačku a mohol som nahliadnuť aj do zákulisia takéhoto podujatia, bol to naozaj zážitok.
Taktiež som dlho napríklad neveril, že aj na Slovensku máme pohostinných ľudí. Keď som stopoval z poľských Tatier uprostred sneženia, jedna slečna z Trstenej, s ktorou som sa viezol, ma pozvala na čaj, keď ma videla takého skrehnutého. Pomyslel som si, či nemá nejaké postranné úmysly. Žiaľ, nemala, ale zostal som rovno aj na palacinky. (smiech)
Takéto experimenty môžu byť spojené aj s negatívnymi skúsenosťami. Našli sa aj u teba nepríjemné momenty?
Čo sa týka nejakých negatívnych skúseností, osobne si myslím, že riziká si vytvára každý sám. Ak sa pohybujete sám opitý po nociach v štvrtiach, ktoré nepoznáte, je to vaša nerozvážnosť. A na sto percent v bezpečí nikdy nebudete ani doma. Čiže je to asi dosť subjektívna záležitosť. Ja zastávam názor, že si treba rozširovať obzory a cestovanie je jednou z možností ako na to. Samozrejme, niekedy nastanú momenty, keď vám nie je všetko jedno.
Napríklad pri ceste stopom z Moldavska (do Košíc to trvalo príjemných 30 hodín) si ma uprostred noci na výpadovkách prehadzovali rumunskí kamionisti z vozidla do vozidla. Dohadovali si to prostredníctvom vysielačiek. A keďže uprostred noci veľa možností na autostop nie je, bolo to veľmi praktické. Obavy boli skôr z toho, že kamionisti ovládali len rumunčinu. Človeku tak prídu na um rôzne veci. Či pôjdu správnym smerom, či ho náhodou nepredali na orgány a podobne. Ale vždy to boli nakoniec milí a ochotní ľudia.
Čo by si na záver odkázal našim čitateľom?
Cestovanie vám prinesie do života zážitky, ktoré vám už nikto nezoberie, nadobudnete kamarátstva po celom svete, precvičíte si cudzie jazyky, i keď zistíte, že úsmev znamená v každom jazyku to isté. Ochutnáte jedlá, na ktoré nezabudnete, objavíte svoje kreatívnejšie ja a možno nájdete to, po čom túžite a spoznáte samého seba.
autorka: Michaela Harabišová
