Výpoveď závislého: Čo bolo, bolo. Ja idem ďalej

Žije v rámci možností obyčajný život. Pracuje, baví sa, má kamarátov a usmieva sa na svet. Avšak prešiel si niečím, o čom my možno nemáme ani tušenie. Keď sa mu rodina otočila chrbtom, útechu našiel v drogách. Ako to všetko bolo, čo ho to naučilo a ako sa z toho dostal? Prečítajte si jeho slová v spovedi, z ktorej sála úprimnosť a skutočnosť.

Ako to vidím ja

Pervitín neberiem ako ťažkú drogu, pretože nie je fyzicky návykový, je to psychická látka. Všetko je len v hlave. Kto skúsil pervitín vie, že človek funguje na 120 %, všetko si viac uvedomuje, nespraví hlúposť. Extáza je čistá chémia. Prináša pôžitok len na diskotékach a veľkých akciách. Marihuana je viac-menej liek, len slovenský štát to stále nechce prijať. Heroín by som nevzal v žiadnom prípade, s človekom spraví zlé veci. Neuvedomuje si, čo robí, jeho myseľ je niekde úplne inde, veľmi rýchlo si naň navykne. Pervitín tak návykový nie je. Siahne po ňom človek, ktorý je na dne, ktorý sa nevie postaviť na vlastné a už len vidí poslednú možnosť – opiť svoje zmysly alkoholom, čo je asi ešte horšie. Aj keď nekvalitný pervitín dokáže spôsobiť neskutočné dojazdy, kedy sa človek trasie a má kŕče.

smoke-1031060_1920
„Človek nespí aj tri – štyri dni, na piaty deň odpadne a zaspí ako medveď na ďalšie tri dni.“ Foto: pixabay.com

Moje začiatky

Ja osobne som sa do toho dostal prostredníctvom kamarátov. Stalo sa to v inom meste a takpovediac ma k tomu doviedol brat. Potom som robil v Česku a z práce som doslova ušiel. Bolo toho priveľa. Nemalo zmysel zostávať tam naďalej. Musel som utiecť. Človek si sám povie, že je toho naňho už dosť. Ten život v Českej republike pre mňa nemal žiaden význam.

V Česku

Boli sme ubytovaní vo viacposchodovej ubytovni. Na každom poschodí to fungovalo inak. Nad nami boli Rusi, tí radi pili. Ukrajinci fajčili marihuanu a fetovali. Ďalej tam boli Maďari, tí brali všetko, čo im kto dal. Bývali tam aj Česi − úplné trosky, ktorých vyhodili z domu a nemali kde skloniť hlavu. Tí by v pohode fetovali aj toluén. Na našom poschodí bol Slovák, ktorému robil problém alkohol. Raz v opojení zjedol sklo a dokonca si sám zavolal sanitku.

Moje obdobia

Prestal som s tým, lebo som si všetko uvedomil. Neboli to mesiace ani roky, kedy som bol závislý, boli to také časové úseky. Prvé obdobie trvalo asi tri mesiace v Čechách. Keď som odtiaľ utiekol, mal som pokoj asi pol roka. Potom som do toho zas spadol asi na mesiac. Rok som bol čistý a potom sa opäť objavili tí kamaráti. Nakoniec som sa však dostal z kaluže do blata a tam to už išlo. Až pokiaľ som si nedal doma facku a povedal sám sebe: „Spamätaj sa, nemá to zmysel!“

zavislak
Foto: Matúš Kamenický

Najprv som to tajil

Ani priateľka o tom nevedela, lebo som jej klamal. Predstieral som, že chodím s kamarátmi na pivo a pritom sme išli fetovať kamsi do tmavých uličiek. Časom to však zistila. Človek nespí aj tri – štyri dni, na piaty deň odpadne a zaspí ako medveď na ďalšie tri dni. Všimla si, že nič nejem, prijímam iba vodu, lebo pri pervitíne nepotrebuje človek jesť, ohluší mu žalúdok a ten si nepýta potravu. Vznikne začarovaný kruh: voda, pervitín, voda, pervitín…

 

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.