Braňo Jobus: Neviem, či ľudia potrebujú recesiu, ale my ju robíme

S hudbou a recesiou má dlhoročné skúsenosti. V súčasnosti pôsobí v kapele Karpatské chrbáty, Vrbovskí víťazi a sám pracuje na projekte Abusus. V roku 2007 založil festival Vrbovské vetry. Na konte má dokonca niekoľko knižných príbehov, určených nielen pre deti. O Vrbovských víťazoch, ktorí na hranie využívajú všetko okrem hudobných nástrojov, sme sa porozprávali s Braňom Jobusom. 

Na Slovensku ste označovaní ako alternatívna skupina. Ako sa na túto skutočnosť pozeráte vy?

Byť alternatívny je podľa mňa to, že piesne tejto hudobnej skupiny nezazneli nikdy v rádiu. Ideme si svojou cestou. Nie je to komerčná cesta, ale v dnešnom svete internetu sú už spôsoby, ako si človek nájde to, čo mu sedí.

S hudbou máte vyše tridsaťročné skúsenosti. Čo vás k nej nasmerovalo?  

Sníval som o tom odmalička. Nenaviedol nás na to nikto. My sme si s bratom od detstva nahrávali rôzne veci.

Žánrovo a tematicky ste sa v podstate ustálili v kapele Karpatské chrbáty. Ako z toho všetkého vznikla myšlienka priemyselného folklóru?

Pán brat prestal hrať v Karpatských chrbátoch. Po jeho desaťročnej prestávke som si kúpil fujaru. On to začal obdivovať, bádať a skúmať. Keďže bol doma, ale desať rokov sa nevenoval hudbe, vŕtalo mu to v hlave. Začal naťahovať rôzne rúry, vymýšľal a robil experimenty. Potom som sa pridal aj ja. On to vymýšľal po nástrojovej stránke a ja som písal texty. Takto sme to dali dokopy.

Braňo Jobus. foto: facebook Braňo Jobus

Spája sa názov vašej skupiny s nejakým skutočným víťazstvom?

Nie, Vrbovskí víťazi sú len hra. Priemyselný folklór, to je také budovateľské. To si robíme recesiu. V tom nie je žiadne víťazstvo.

Pri písaní textov stačí hľadať inšpiráciu v dielni alebo je za tým niečo viac?

Pri Vrbovských víťazoch ani nie. Stačí zájsť do garáže alebo do dielne, keďže sme chceli, aby to zostalo také robotnícke. Niečo viac je pesnička Montážna pena. Držíme sa ale takýchto tém, zatiaľ. Uvidíme, čo bude. Je v tom úplná sloboda.

Vyžaduje si takéto predstavenie nejakú zvláštnu prípravu?

Nie. My sme nikdy nemali skúšku. To sú jednoduché ľudové nástroje. Celý program sa tvoril počas koncertov. Tam nikdy nebol scenár, všetko je spontánne. Keď už idete tisíci raz, tak je jasné, že už niečo máte. Nejako to funguje.

Označujete sa ako hudobno-pracovná skupina. Ste aj v súkromí rovnako zapálení pre prácu?

Pre svoju. Ja už dva roky robím len toto. Píšem rozprávkové knižky, robím to od srdca a z lásky. Je jasné, že keď sme robili v atómovej elektrárni, tak to bolo trochu inak. Tam bolo z čoho čerpať. Pán brat tam ešte robí, no ja sa venujem už svojmu životu.

Potrebujú podľa vás ľudia recesiu?

Či potrebujú alebo nepotrebujú, tak to neviem, ale my ju robíme. Venujeme sa tomu, čo nás baví. Nerobíme to preto, či to niekto potrebuje alebo nie. Ja to tak robím jednoducho celý život a mňa to tak baví. Až vďaka knihám som mal nejaké zadosťučinenie. Hudba je len pre určitý okruh poslucháčov, ale knihy, kde je tiež zábava, tak tam to bola úplná náhoda, že záber bol širší oproti hudbe. Ja to neberiem ako módnu záležitosť. Knihy boli ako nejaký ďalší schodík, nadstavba toho, čo robím. Humor tam je a ľudia sa z toho tešia. Mám z toho radosť.

Z čoho pramení váš lokálpatriotizmus?

Zato, že sa voláme Vrbovskí víťazi? Ja nie som lokálpatriot. Pán brat možno je. Ja som „zemeguľčan“. Ja som doma všade, mne to je úplne jedno. Sme z Vrbového, tak sa tak voláme.

Kapela Vrbovskí víťazi. foto: facebook Braňo Jobus

Od roku 2007 organizujete festival Vrbovské vetry. S akou myšlienkou ste ho zakladali a v akom duchu sa nesie?

Nesie sa v kamarátskom duchu. V tom ročníku som rok abstinoval a mal som chuť hrať. Nezavolali nás ani na jeden veľký festival, tak som sa stretol s Martinom Višňovským z Chiki liki tu-a a s Whiskym zo Slobodnej Európy. Zhodli sme sa, že nebudeme čakať, kým nás niekto zavolá, spravíme si vlastný festival a budeme si hrať toľko, koľko budeme chcieť my. To bola tá myšlienka. Tento rok to bude už desiaty ročník. Teším sa, pretože má prísť Pražský výběr a Jasná páka.

Na festivale sa hlavne stále obklopujem kamarátmi. Podmienkou je, že všetci musíme byť kamaráti a musí to byť kvalitná hudba. Nespĺňa kritérium ten, kto je iba kamarát, musí to byť dobrá hudobná skupina. Takto to držím celých desať rokov a ani to nemám v pláne meniť. Ako to spontánne vzniklo, rovnako to ide aj teraz. Dokonca sme asi jediný festival, ktorý nemá zatiaľ žiadneho sponzora. Keď bude, tak sa mu poteším. My fungujeme normálne. Naozaj, ľudia si kúpia vstupenku a my vyplatíme tie fantastické skupiny, ktoré sa tam našli. To považujem za taký malý zázrak. Je to krásne a veľmi si to vážim.

Dá sa prepojiť osobný život s tým hudobným tak, aby boli oba plnohodnotné?

Ten hudobný život je môj život. Ja to ani nedelím. Skutočne, ja to všetko prežívam, rovnako každý jeden príbeh z mojej knihy. Keď to píšem, tak idem ustatý spať, pretože som s tým zžitý. V knihách je kus môjho života. Súkromný život oddeliť od toho hudobného, to nie, ja ho žijem. To je stále, mám v roku asi stoosemdesiat akcií. Robím to, čo ma baví. Môj najväčší problém je odstrihnúť si dva týždne na písanie knihy. Na tie dva týždne potrebujem zmiznúť a vypnúť. To sa dalo, keď som chodil do roboty, teraz je to problém. To sa nesťažujem, len hovorím, v čom by som sa mal zlepšiť. Vážim si čas, ktorý mám určený na tomto svete a nepremárnim ho ani v dobrej práci v atómovej elektrárni. Jednoducho sa venujem iba tomu, čo ma baví, a to od rána do večera.

Pripravujete okrem festivalu na tento rok aj nejaké novinky?

Vrbovskí víťazi nie. Ja to striedam. Minulý rok boli nové Karpatské chrbáty, predtým noví Víťazi. Teraz je na rade Abusus, ale myslím, že trošičku odbočím. Budem to robiť ako Abusus, ale čo bude jednoduchšie, že chcem spraviť cédečko pre deti. Keď chodím po rôznych besedách, spievam päť alebo šesť pesničiek s podmazmi z Abususu. Tak to dám dokopy a ďalších sedem vymyslím. Chcem, aby k mojim knihám vyšlo nejaké cédečko s piesňami pre deti. Toto sa chystám ešte tento rok urobiť okrem dvoch kníh, ktoré som odovzdal. Jedna je Zvon a tá druhá je Tajná správa, ktorá bude o pošte a holuboch.

autor: Tibor Habo

foto: facebook Braňo Jobus

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.