Používame ich každodenne a sú príznačné pre univerzitné prostredie. Odkiaľ sa však výrazy ako semester, rektor, fakulta či štipendium vzali? Väčšina má pôvod v latinčine a niektoré vznikli vskutku zaujímavo.
Semester – Neúprosne sa blížiaci výraz má pôvod v nemčine a latinčine a začal sa používať začiatkom devätnásteho storočia. Pôvodnými slovami, z ktorých výraz semester vznikol, boli latinské sex (šesť) a mensis (mesiac).
Univerzita – I keď najstaršia skutočná univerzita na svete vznikla v talianskej Bologni už v roku 1088, výraz univerzita sa v európskych jazykoch ustálil až okolo roku 1300. Vznikol skrátením latinského výrazu universitas magistrorum et scholarium – spoločenstvo učiteľov a študentov. V stredovekej latinke sa používal výraz universitas, neskôr v anglo – francúzštine université.
Rektor – Slovo rektor vzniklo z latinského výrazu regere (pravidlo). Pôvodne bolo používané na označenie starých rímskych guvernérov, v určitej provincii. Ako výraz označujúci vedúceho univerzity sa ustálil až v 18. storočí.
Z obdobia rímskeho impéria pochádza aj výraz senát, ktorý pôvodne vznikol zo slov senex (starecký) a senile (senilný). Preto sa aj v historickej literatúre často hovorí o rade starších. Pokojne by sa však mohlo hovoriť aj o rade senilných, keďže slovko senile sa vo význame telesne a duševne slabý po prvý raz spomína až v roku 1848.
Fakulta – Pri skúškach smeruje množstvo študentov prosebný pohľad smerom nahor so slovami: „Pane, daj mi silu.“ Málokto však vie, že sila = fakulta. Anglické slovko faculty znamená sila, schopnosť, spôsobilosť. Pochádza zo starej francúzštiny a angličtiny, kde označovalo skupinu osôb so špeciálnymi odbornými schopnosťami. Na označenie určitej časti univerzity sa používa od roku 1767.
Profesor – Výraz profesor sa v priebehu dejín vôbec nezmenil. Osobe, vyučujúcej určitú oblasť vedy, sa hovorilo professor už v starej latinke. Cez francúzske professeur sa v angličtine opäť ustálil na výraze professor. Svoj súčasný význam nadobudol už v 14. storočí, ako titul sa po prvý raz uvádza v roku 1706. Výraz pedagóg pochádza zo starého Grécka, kde paidagogia označovala výučbu alebo náuku.
Imatrikulácie – Tento výraz sa na uvedenie študenta do akademického života používa približne od roku 1570. Súčasný anglický výraz matriculation pochádza z latinčiny, kde slovo matricula znamenalo verejný register. Skutočným prvým etymologickým koreňom však bolo slovo matrix (zapísať do zoznamu, spísať, zostaviť). Ak vás teda začiatkom semestra čakajú imatrikulácie, môžete si povedať, že idete na matrix. Nie však filmový, ale latinský.
Štipendium – To, čo by sme chceli všetci, má prapôvod v starej gréčtine, kde scholastes znamenalo Ten, čo žije s ľahkosťou. To by sme asi tiež chceli všetci.
Súčasný anglický výraz pre štipendium, a teda scholarship, vznikal pomerne dlho. V starej latinke sa pre študenta ustálil výraz scholaris, ktorý bol počas stredoveku často preberaný a upravovaný. Postupne vzniklo francúzske ecolier, nemecké schüler i anglické scolere. K nemu bola pripojená koncovka ship, čo znamená kvalita alebo schopnosť. Tak vznikol moderný výraz scholarship.
Bakalár – Anglický výraz bachelor znamená okrem akademického titulu aj starý mládenec či slobodný muž. Môže sa teda pokojne stať, že ste aj trojitým bakalárom, len ste o tom dodnes nevedeli. Výraz pochádza z francúzskeho bacheler alebo bachelier, ktoré zase pravdepodobne vznikli z pojmu baccalarius. Ten v stredoveku označoval vazala – drobného farmára bez vlastnej pôdy, ktorý spravoval pôdu svojmu pánovi odmenou za ochranu.
Bakalár prešiel dlhú cestu od stredovekého nevoľníctva až po akademickú pôdu. Ak si teda budete raz predstavovať, aká náročná cesta vedie k vášmu titulu, spomeňte si na bakalára, okopávajúceho pôdu, ktorá mu ani nepatrila.
Titulná foto: pixabay.com
