Filmová nostalgia alebo Sedem (do)statočných opäť v akcii

V poslednom desaťročí môžeme jasne pozorovať trend návratu westernov. A povedzme si úprimne, to, že sa westerny dlhšiu dobu netočili, malo svoj dôvod. Pýtate sa, aký? Pokúsime sa vám ho priblížiť porovnaním dvoch rôznych filmov s rovnakým názvom.

Remake pre masového diváka

Už pri vstupe do kinosály a pohodlnom usadení sa mi bolo jasné, že okolo mňa sedia prevažne nadšenci Siedmich statočných z roku 1960. Niet sa čomu čudovať, ak sa niekto pokúsi oživiť takmer šesťdesiatročnú značku, vzbudí to zvedavosť. Navyše, upútavka sľubovala celkom iný zážitok − od nových postáv cez prostredie až po rozsiahlu liposukciu samotného deja. A k tomu naozaj došlo. Film je dynamickejší, choreograficky prepracovanejší, plný akcie a výbuchov. Dokonca aj „bad guy“, hlavný záporný hrdina je oveľa odpornejší, až po ňom máte chuť hodiť fľašu s kolou. Ale napriek všetkému, pri odchode z kinosály vo vás film nič nezanechá. Chýba mu duša. Niečo, čo ho odlíši od tisícok iných akčných filmov, plných prestreliek a výbuchov. Chýba mu niečo, s čím sa stotožníte.

sedem4 flickr
Pôvodná verzia zo 60. rokov minulého storočia. Foto: flickr.com

Žiaľ, situácia v kinematografii sa, na moje veľké sklamanie, vyvíja nesprávnym smerom. Na prvom mieste je maximálny zisk. Čo samo osebe nie je zlé, pokiaľ sa filmu neukradne identita. Skĺbiť široký záujem verejnosti a prispôsobiť sa nemastnému-neslanému vkusu mainstreamu síce väčšinou slávi úspech, avšak nevytvára skutočnú hodnotu. Film bol ľahko pochopiteľný, dejová línia smerovala po priamej čiare od bodu A k bodu B a neprekvapila ani jednou nečakanou zápletkou, ani jedným zvratom. Prednosťou filmu boli, samozrejme, vyspelé vizuálne efekty. Tie napríklad v 60. rokoch neboli k dispozícii. Avšak okrem nich nemal film čo ponúknuť.

Starí hrdinovia v novom šate?

Chrisa, Vina či Brita nahradil plukovník Chisolm (Denzel Washington), Faraday (Chris Pratt) a Goodnight Robicheaux (Ethan Hawke). No nezmenili sa len mená, zmenili sa aj ich charakterové črty. Presnejšie povedané, v novom spracovaní postavy žiaden charakter nemali. Boli neskutočne plytké, až na pár póz, v ktorých uviazli, čo možno filmu vyčítať najviac. Zatiaľ čo o postavách zo staršieho spracovania by som o každej mohol napísať odsek, pri tých nových si ledva spomeniem na meno. Postavy však neboli pasívne, netreba si to mýliť. Každá osoba mala svoju pózu a vedeli by sme ju pár slovami vystihnúť, no tam to končí. Scenáristi nám neponúkli nikoho, s kým sa divák stotožní.

Každá z postáv mala svoju vlastnú sadu špeciálnych schopností. Od ostrostrelca, cez vrhača nožov až po takmer nesmrteľného gamblera. Treba uznať, že chémia medzi postavami fungovala. Čo do akčnosti, veľmi dobre sa dopĺňali. Miestami však pôsobili až nadľudsky. Naopak, protivníci akoby ani nevedeli držať zbraň. No pri dnešných filmoch si treba zvyknúť na preceňovanie schopností hlavných postáv v štýle série Die Hard. Výsledok však musí potešiť všetkých milovníkov akcie a explózií, preto záverečnú prestrelku hodnotím kladne.

Dej a spracovanie – alfa a omega dobrého filmového zážitku

Oproti dvom predlohám (Sedem statočných, Sedem samurajov) je dej výrazne oklieštený. Scenáristi sa neobťažovali zbytočným vysvetľovaním či zápletkami. Od začiatku bolo jasné, kam film smeruje, čo považujem za veľké sklamanie. Inšpirácia niektorých dialógov predlohou bola očakávaná, a tak neprekvapí (a nepobaví) ani vtip o mužovi, ktorý padá z najvyššieho poschodia. Preto okrem rozvitého deja, filmu chýba aj pár hlášok, ktoré bývajú pre akčné trháky typické a dávajú príbehu potrebné korenie.

sedem5
Foto: comingsoon.net

Príjemne prekvapí práca s kamerou, čo sa však od oscarového Maura Fioreho dá očakávať. Na Oscara to síce nie je, ale film má vďaka chytrým záberom a strihu dynamiku. Do soundtracku bola vtiahnutá hudba už nebohého Jamesa Hornera. No nemôžem si pomôcť, počúvať hudobné kompozície z filmu Trója bolo až príliš rušivé. Dobrá hudba je polovica úspechu filmu. Má dotvárať emóciu, napätie, strhnúť pozornosť. V Siedmich statočných však tento aspekt mierne škrípal. Nakoniec sa dostávame k réžii, Antoine Fuqua vyťažil z minima maximum. Podarilo sa mu sfunkčniť nefunkčný seriál vhodnou spoluprácou v rámci štábu a do kín priniesol solídnu akčnú westernovú komédiu, ktorá síce zdobí životopis, ale na staršieho brata ani po toľkých rokoch nevyspela.

autor: Radovan Pavelka 

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.