Obľúbený pedagóg Marcel Olšiak je zástupcom vedúceho katedry slovenského jazyka a pracuje v oblasti fonetiky a fonológie. Na portáli pindex.sk, určenom na anonymné hodnotenie pedagógov, dosiahol takmer bezchybné skóre. V rozhovore pre Občas nečas okrem iného prezradil, že má rád slovo čučoriedka a doma chová perzskú mačku.
Nad akými povolaniami ste v minulosti uvažovali, že by vás mohli napĺňať?
Vždy som chcel byť učiteľom. Neskôr som už aj skonkretizoval, že slovenčiny a dejepisu. V tomto som mal vždy jasnú predstavu. Po skončení školy som dostal ponuku pracovať na gymnáziu. Prišla však aj ponuka miesta na vysokej škole, tak som to zobral. Táto práca mi umožňuje fungovať aj v iných sférach, ako iba čisto vyučovať študentov. Je tu možnosť prepojenia s praxou. Spolupracujem s jednou základnou školou, vzdelávacím združením, robím školenia v médiách. Moja práca je flexibilná.
Odkiaľ pramení vaša dobrá nálada a entuziazmus?
Vyučovanie ma nabíja a baví, pretože sa to strieda s vedeckou prácou. Vtedy bývam celé dni sám. Robím aj rozvrhy a zástupcu katedry, kde si užijem veľa administratívy. Keď vyučujem, som obklopený mladými ľuďmi, no nie v každej skupine dokážem navodiť príjemnú atmosféru. Ovplyvňuje to predovšetkým spätná väzba od študentov a niekedy, aj keď sa snažím, nedostávam odozvu. Hodina síce prebieha ďalej, ale bez nadšenia. Veľmi ma poteší, keď študenti prídu v piatok ráno počas prvého bloku a dokážu vnímať. Čím je väčšie publikum, tým mám vyučovanie radšej. Nemám teda žiaden tajný zdroj na dobrú náladu.
Aký je váš najveselší zážitok zo školského prostredia?
Našťastie, najveselších zážitkov mám neúrekom, z toho množstva si neviem vybrať jeden konkrétny.
Aké je vaše najobľúbenejšie slovenské slovo?
Takisto, ako mnohí, aj ja reagujem pozitívne na slovo čučoriedka.
Vyskytujú sa v oblasti, odkiaľ pochádzate, nárečové prvky?
Pochádzam z Veľkého Krtíša. Hovorí sa tu pomerne mäkko a niektorí si myslia, že sú tu aj prvky z maďarského jazyka, ale toto mesto je rýdzo slovenské. Nárečové podhubie mám z dvoch strán: od mamy z Terchovej a od otca z Detvianskej Huty. Neskôr moji spolužiaci boli každý z iného regiónu, takže sme mali pestrý mix nárečí. Do okolia Detvy som chodieval častejšie, mám tam aj rodinu. Typické tam je ľaľa, mäkčenie a spievanie. Rozšírené je tam i priezvisko Olšiak.
Čo vás dokáže nahnevať a vyviesť z rovnováhy a ako sa to prejavuje?
Mnohí o mne tvrdia, že ma nevie nič nahnevať, ale vie. Najviac neúprimnosť, keď zistím, že mi niekto klame, alebo fakt, že som bol manipulovaný. Vtedy mi nie je do smiechu a okolie môže spozorovať, že niečo nie je v poriadku. Keď nie je dôvod, neusmievam sa, do úsmevu sa neviem prinútiť. Toto podcení aj veľa študentov na skúškach a nenaučia sa, lebo čakajú, že sa to bude niesť v priateľskej atmosfére. Snažím sa však vždy dodržiavať odstup pedagóg – študent.
Prezradíte nám o sebe nejakú pikošku?
Chovám perzskú mačku, pretože stále niekde lietam a o psa by som sa nemohol postarať. Kolega ma pred dvoma rokmi poprosil, aby som mu poslal fotku, keď budem doma a nebudem nič robiť. Ešte stále som mu ju neposlal. Som skôr mestský typ a rád cestujem, hlavne ak nájdem výhodnú letenku niekam do zahraničia na dva – tri dni. A toto všetko moja mačka Paris Nancy Maxima prežije. Skrátene ju volám Paris, Parisa, Pariska. Dostal som ju ako dar od rodiny, i keď ľuďom môžem pripadať skôr ako psíčkar. Paris je vychovaná na povely, keď ju zavolám, tak príde. Keď sme ju so sestrou vyberali, predávajúci mi vravel, že sa jej nevie zbaviť, že ju ponúka už vyše päť mesiacov. Ja som si ju vybral, lebo je taká škaredo-pekná, ale prítulná.
Máte deformácie z práce?
V kine alebo v divadle sa musím ovládať, aby som neupozorňoval vyrušujúcich ľudí. Taktiež vždy vypínam a neupozorňujem ostatných, keď rozprávajú nespisovne. Iba ak ma o to požiadajú. Bojujem s tým, aby som nebol profesionálne deformovaný.
titulná foto: slovackizavod.org.rs
