Systém prideľovania sociálnych štipendií má svoje trhliny a k študentom nikdy nebude celkom spravodlivý. Pri súčasnom prerozdeľovaní sa môže stať, že štipendium pripadne aj niekomu, kto ho reálne nepotrebuje.
Sociálne štipendium kolíše v rozmedzí 10 – 275 eur. Pre mnohých študentov tvorí nevyhnutnú súčasť rozpočtu, vďaka ktorej dokážu pokryť náklady spojené so štúdiom.
Základnými údajmi, určujúcimi výšku štipendia, sú príjem členov rodiny, usporiadanie rodinných záväzkov a miesto trvalého bydliska. S čím však štipendijný vzorec nepočíta, je napríklad výška nájomného, čo je pre posúdenie životnej situácie rodiny jeden z kľúčových faktorov.
Čo znesie papier, to je výhodné
Sociálne štipendium by malo byť priznávané študentom, ktorých rodinné príjmy sa približujú hraniciam životného minima. Študent, ktorý poctivo zdokumentuje rodinné príjmy a absolvuje všetky administratívne úkony, no napokon prekročí hranicu o 2 eurá, tak zostane bez štipendia.
Najvyššiu maržu však môže dostať napríklad študent, ktorého rodičia podnikajú a úradne preukážu, že za minulý rok nemali žiaden príjem. Denník Pravda pred rokmi informoval, že najväčšie problémy pri posudzovaní majú štipendijné oddelenia s dobrovoľne nepracujúcimi rodičmi, ktorí nie sú evidovaní na úrade práce a nepoberajú dávky v hmotnej núdzi. Takíto ľudia z niečoho žiť musia, no výšku ich príjmu nemožno zdokumentovať.
Ďalším dôležitým faktorom, ovplyvňujúcim výšku sociálneho štipendia, je usporiadanie rodinných vzťahov. Rozvedení rodičia automaticky na papieri znamenajú vyššie štipendium, čo je však nespravodlivé voči študentom, ktorých rodičia spolu roky nežijú, avšak nie sú rozvedení.
Špekulanti dokážu obísť systém
Ako to už na Slovensku chodí, aj v radoch študentov sa občas vyskytnú špekulanti, ktorí systém priamo nezneužívajú, no vedia ho obísť. Príkladom môže byť študent, ktorý si prepíše trvalý pobyt k starým rodičom, s rodičmi sa dohodne na tom, že sa budú súdiť o výživné, a skončí to tým, že na papieri vyzerá ako učebnicový sociálny prípad.
V posledných rokoch však bolo na slovenských univerzitách najčastejším prípadom dokladovanie príjmov prostredníctvom fiktívnych darovacích zmlúv. To sa týkalo študentov, ktorí s rodičmi nežili, no pre sociálne štipendium potrebovali zdokumentovať príjem. Na tento úkon mohli použiť aj darovacie zmluvy, často podozrivo blízke tým, ktoré potrebovali zdokladovať pre poberanie štipendia.
V roku 2014 sa však zmenila vyhláška zákona a dokumentovanie príjmov darovacími zmluvami bolo zakázané. Kozmetická úprava mierne sťažila špekulantom život, no systém úplne neozdravila.
Môže to byť spravodlivejšie
Prideľovanie sociálnych štipendií nikdy nebude úplne spravodlivé. Aby to tak bolo, musel by sa každý študent posudzovať osobitne, čo pri stovkách štipendistov nie je možné. Systém sa však rozhodne dá vylepšiť, a to napríklad zavedením výšky nájomného do štipendijného vzorca.
Fakt, že výška rodinného nájomného nie je pri posudzovaní žiadostí zohľadňovaná, je jednoducho nelogický – do rovnakej pozície stavia študentov, ktorých rodičia majú vlastné bývanie, i tých, ktorí bývajú v podnájme. Výška nájomného je jedným z tých čísel, ktoré môžu pomôcť určiť životné podmienky, a navyše je jednoducho dokumentovateľná – mesačne ide spravidla o rovnaký poplatok.
Pri podávaní žiadostí o sociálne štipendium by určite neuškodilo, ak by sa citlivejšie posudzovali vzťahy v rodine a trvalý pobyt rodičov či študentov. Prispelo by to k tomu, aby sa peniaze dostávali do rúk najmä tým, ktorí ich potrebujú.
