Kto by nepoznal dielo od Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva? Premiéra slovenskej klasiky a jednej z maturitných tém sa v piatok 20. januára odohrala na doskách Divadla Andreja Bagara v Nitre.
Už samotné dielo je veľmi psychologicky napísané. Divák v ňom nachádza napätie, túžba prežiť je silnejšia ako akákoľvek ľudskosť. Desať ľudí, každý so svojimi vlastnými problémami, so svojimi snami, s predstavami o živote a s jediným zámerom − prežiť.
Dráma v prevedení DAB
Divadelná hra by mala mať svoj spád. Mala by mať napätie a mala by vedieť diváka zaujať hneď od začiatku. V tomto prevedení to chvíľami absentovalo. Prvá polovica inscenácie bola umelo natiahnutá, bol tam veľký časový odstup v tom, ako do miestnosti postupne prichádzali jednotliví rukojemníci. Človek mal chvíľami pocit, že na javisku sa nič nedeje.
Áno, hra je o desiatich ľuďoch, ktorí sa nachádzajú vo vyhrotenej situácii. Avšak autori inscenácie vytvorili nové postavy. Boli to postavy vojakov, ktorí celý čas na rukojemníkov dozerali. Inokedy vošli do miestnosti a posmešne sa prizerali na ľudí, ktorí nechcú zomrieť. Najmä postava vedúceho vojakov bola miestami nevyužitá.
Druhá polovica gradovala úplne od začiatku
To, čo v prvej polovici absentovalo, druhá polovica vykrývala. Približne od momentu, keď sa rukojemníci dozvedeli, že jedného z nich majú poslať na smrť, sa celá atmosféra zmenila na boj o holý život, no boj jedného proti deviatim, na boj samého so sebou.
V tejto časti sa odkryli skutočné charaktery jednotlivých postáv.
Babjaková, žena v najlepších rokoch, ktorá ako pôrodná babica ešte v ten deň zabila nenarodené dieťa, a žena, ktorá ako prvá bola pohoršená nad tým, že sa v miestnosti uskutočnila vražda.
Šustek, zverolekár, ktorého túžba prežiť je silnejšia než čokoľvek iné. Možnosť odsúdiť niekoho na smrť prijal v momente, ako bola táto ponuka vyslovená. Obetoval by hocikoho okrem seba.
Tulák, človek bez domova a postavenia, a predsa jediný človek, ktorý nestratil sám seba. Nebál sa nepristúpiť na hru, ktorú Nemci rozohrali.
Tomko, učiteľ, ktorého názory si vážili všetci v meste. No v tejto situácii nevie zaujať stanovisko. Na jednej strane sa chce zachovať správne, chce aby v ňom ľudskosť zvíťazila, na druhej strane chce prežiť.
Tieto postavy dominovali nad ostatnými, ovplyvňovali chod celého diania. Jedni hľadali riešenie, ktoré by čo najrýchlejšie skončilo ich trápenie, iní sa snažili nájsť riešenie, ktoré by rukojemníkov poznačilo čo najmenej. Nikto z nás nemôže presne vedieť, ako by sa v takejto situácii zachoval. Vyhrotená situácia, neistota a tlak, ktorý bol na rukojemníkov vyvíjaný, boli na javisku spracované autenticky. Divák mal možnosť vžiť sa do postáv, mohol vnímať ich strach a beznádej.
Judášov záver
Noc sa skončila, svitlo ráno − nový deň. Večer bolo do miestnosti uzavretých desať ľudí, ráno ich ostalo iba osem. Nikoho už však nezaujíma, čo sa stalo s osobami, ktorým sa ani nesnívalo o tom, čo prežijú. Každý z nich si so sebou odnáša judáša. Judáša, ktorého máme v sebe všetci. Ostáva už iba na nás, čo si z tohto diela vezmeme. Či budeme morálne budovať ľudskosť, alebo chamtivo živiť judáša, ktorý koniec koncov aj tak zomrie.
