Lýdia (27) je polyglotka, ovládajúca sedem svetových jazykov – angličtina, nemčina, poľština, španielčina (všetky na úrovni C), francúzština, ruština a esperanto (všetky na úrovni B). Okrem tlmočenia chce ľuďom pomôcť zdokonaľovať sa v jazykoch iným spôsobom. A tak som narazila na jazykový mentoring, ktorému sa venuje.
Ovládate sedem cudzích jazykov, ku ktorým ste si pribrali aj posunkovú reč. Ako sa do dá zvládnuť? Obzvlášť v takom nízkom veku…
Nie je to až také ťažké, ako sa zdá. Jazyky sa učím sama, priemerne každé dva roky jeden nový, lebo ma to veľmi baví a viem už presne, ako na to. Keď človek v niečom nájde takú obrovskú záľubu, nie je to vôbec drina, ale, naopak, záľuba. Mám šťastie, že moje koníčky sú aj celkom užitočné (smiech).
Existuje podľa vás jeden zaručený spôsob, na základe ktorého sa človek jazyk naučí, prípadne sa v ňom zdokonalí?
Áno, existuje, ale pre každého úplne iný – neexistuje jedna správna metóda na naučenie sa jazyka, možných ciest je nespočetne veľa. Podmienkou však je, že človek musí byť ochotný na tom sám zapracovať. Moje štyri hlavné princípy sú: učiť sa jazyk tak, aby nás to bavilo, aby sme mali s jazykom veľké množstvo kontaktu, učili sa často (ideálne každý deň) po malých množstvách a našli si v učení systém. Ak toto človek splní, nemôže neuspieť.
Hovorí sa, že aby sa človek zlepšil v jazyku, musí danú krajinu navštíviť. Súhlasíte s týmto tvrdením?
Vôbec nie. Ja cestujem veľmi rada, ale krajiny, ktorých jazyky sa učím, navštevujem zvyčajne až vtedy, keď som na stredne pokročilej úrovni alebo vyššie. Vtedy môže taký krátkodobý pobyt výrazne pomôcť. Ale nie je to vôbec podmienka. Vďaka internetu si vieme doma vytvoriť presne také podmienky, ako máme aj v danej krajine, dokonca aj lepšie, a hlavne, často úplne zadarmo.
Aký je váš názor na fungovanie jazykových škôl? Myslíte si, že je tento spôsob učenia sa efektívny?
Veľmi záleží od samotnej jazykovej školy. Poznám veľa ľudí, ktorým taký spôsob vyhovuje a sú s ním spokojní. Myslím si však, že väčšine ľudí to veľmi nesedí, lebo jazykové školy fungujú zväčša na tom istom princípe – na práci s jednou učebnicou a s minimálnymi možnosťami rozprávať a využiť jazyk v praxi. Najväčší problém vidím v tom, že mimo hodín sa s jazykom nič nerobí, v takom prípade sa nedajú dosiahnuť výraznejšie pokroky. Za vhodnú však považujem kombináciu jazykového kurzu a dodatočnej práce doma, bez ktorej to jednoducho nejde.
A iné predispozície tiež nie sú na jazyk potrebné – veľa ľudí si myslí, že potrebuje talent, ale nie je to tak.
V súčasnosti sa okrem tlmočenia venujete aj jazykovému mentoringu. Na akom princípe funguje?
Jeho podstatou je neučiť ľudí jazyky, ale pomôcť im nájsť spôsob, ako sa ich môžu učiť sami. Som totiž presvedčená, že takýto spôsob je najefektívnejší. Organizujem rôzne kurzy a semináre, na ktorých vysvetľujem zásady učenia sa jazykov tak, ako to robia polygloti (ľudia, ktorí ovládajú na vysokej úrovni viacero jazykov). Každý si ich vie prispôsobiť a učiť sa jazyk vo vlastnej réžii. Výsledky sú u desiatok ľudí veľmi pozitívne.
Na sociálnej sieti ste položili fanúšikom otázku: „Čo vás na jazykových učebniciach najviac nudí?“ Čo považujete vy za najväčší problém v školách pri vyučovaní cudzích jazykov?
Nuda na hodinách je podľa mňa veľký problém. Náš mozog totiž funguje tak, že ak ho niečo nezaujíma, neučí sa. Neprijíma informácie a neukladá si ich do dlhodobej pamäti, lebo ich nepovažuje za dôležité. Preto treba nájsť spôsob, ako mozog zaujať. To je najjednoduchšie vtedy, keď pracujeme s materiálmi, ktoré sme si sami vybrali, a metódami, ktoré nám vyhovujú. Celý problém v školách však začína už tým, že deti sa učia jazyky nie preto, že by si to samy zvolili, ale preto, že musia. Je to pre ne len ďalší predmet v škole, ktorý si treba odchodiť. S takými žiakmi sa aj učiteľom ťažko pracuje, je to začarovaný kruh.
Myslíte si, že na učenie jazyka sú potrebné isté vrodené vlastnosti? Môže človeka pri učení obmedzovať napríklad vek?
Je nesporné, že starší ľudia sa učia trochu ťažšie ako mladí. Ale určite to nie je taká nevýhoda, aby to vzdali. Jazyk sa dá naučiť v každom veku, dá sa začať pokojne aj po päťdesiatke, keď človek chce. A iné predispozície tiež nie sú na jazyk potrebné – veľa ľudí si myslí, že potrebuje talent, ale nie je to tak. Väčšina ľudí doteraz v učení sa jazyka neuspela, lebo na to nešli úplne správne, respektíve nenašli také metódy, ktoré by u nich najviac fungovali.
Na vašom webe uvádzate, že je dôležitý intenzívny kontakt s jazykom. Koľko času denne by sme mali venovať učeniu sa cudzej reči?
Nemusí to byť veľmi veľa, stačí 20 − 30 minút denne, pričom časť z toho môže byť aj cestou do práce alebo pri robení domácich prác. Vtedy je vhodné počúvať nahrávky v jazyku, aby sme si napočúvali množstvo hodín. Takéto učenie je však potrebné len v období, keď sa človek daný jazyk naozaj aktívne učí. Keď dosiahnem v jazyku želanú úroveň, nepotrebujem ho intenzívne udržiavať. Momentálne preto pracujem len s ruštinou. Ostatné jazyky cvičím, len keď mám k tomu prirodzenú príležitosť alebo potrebu.
Predpokladám, že pri siedmich jazykoch nezostanete. Ktoré ďalšie reči pridáte do zoznamu?
Zatiaľ neviem naisto. Nemám v pláne silou-mocou sa učiť nový jazyk každé dva roky. Ale po dvoch rokoch mi väčšinou začne chýbať ten skvelý pocit, keď sa učím nejaký jazyk od nuly, a tak sa pustím do nového. Na začiatku sú pokroky najviditeľnejšie, a to je veľmi motivujúce. Fascinuje ma proces učenia sa, keď zrazu rozumiem niečomu, čo som ešte pred pár mesiacmi vôbec nevedela rozšifrovať. Veľmi ma láka portugalčina, ale zatiaľ neviem, či sa do nej pustím. Momentálne je na programe stále ruština, aby som si ju dobre upevnila.
Viac sa o Lýdii a jej metódach dozviete na webe.
