Každému divadelnému predstaveniu a jeho skúšaniu predchádza dlhá príprava spojená s organizáciou nielen jednotlivých hercov, ale aj samotného javiska. Na správnom priebehu týchto prác sa podieľajú divadelní inšpicienti. Práve Občas nečas sa porozprával s Rúth Dolanovou, súčasnou inšpicientkou Starého divadla Karola Spišáka v Nitre.
Momentálne sa s kolegami pripravujete na skúšku. Ide o skúšanie novej hry Môj malý princ?
Áno. Jiří Jelínek napísal scenár a hru aj režíruje. Môžem prezradiť, že Malý princ bude putovať po vesmíre a bude sa aj veľa tancovať.
Mohli by ste ju viac priblížiť?
Sme len v počiatočnej fáze skúšobného obdobia. Hrať sa bude vo veľkej sále a je určená deťom, ktoré sa môžu tešiť na bábky. Po prestávke si budú môcť zatancovať s kapelou, tá bude hrať v Štúdiu Tatra.
Ako zatiaľ prebieha toto skúšanie?
Je to zaujímavý proces, pri ktorom sa okrem skúšania aj všetci veľa pobavíme. Každý, kto má nejaký nápad, ho povie a pán režisér ho buď prijme, alebo nie.
Koľko času vám v súčasnosti zaberú divadelné povinnosti?
Pri tejto práci sa čas nedá presne odhadnúť. Moja práca je viac-menej v divadle. Doma si len robím poznámky, že čo všetko treba na nasledujúci deň. To znamená, že ak máme predstavenie, tak javisko musí byť pripravené scénou, rekvizitami, kostýmami a svetlami. Takisto to vyzerá aj na skúškach, teda okrem kostýmov, ktoré si herci obliekajú až v generálkovom týždni. K mojej práci patrí aj kontrola prítomnosti hercov v divadle.
V rámci tohto divadla pracujete ako herečka a inšpicientka…
Teraz už skôr inšpicientka ako herečka. Nastúpila som do divadla ako bábkoherečka − elévka. Hrávali sme výlučne bábkové rozprávky, s ktorými sme chodili na zájazdy po celom Slovensku. Neskôr mi bola ponúknutá kumulovaná funkcia bábkoherečka − inšpicientka.
Vyžaduje si táto pozícia silnú vôľu?
Áno, aj disciplínu, zodpovednosť a pevné nervy, pretože inšpicient musí pohotovo reagovať na všetky podnety svojich kolegov.
Čo býva na tom najzložitejšie?
Skoordinovať všetko tak, aby scéna aj herci boli dobre pripravení, tak na skúškach, ako aj na predstaveniach.
V divadle ste už od mlada, ako sa začala písať história tejto cesty?
Bola to náhoda. Skončila som strednú ekonomickú školu a nedostala som sa na vysokú. A náhodou som stretla kamarátku, ktorá mi povedala, že v bábkovom divadle robia konkurz. Dala som tomu šancu. Podala som si prihlášku a v roku 1987 som bola prijatá. Začalo sa mi krásne divadelné obdobie − skúšanie a hranie hier, zájazdy, divadelné festivaly a rôzne premiéry. Cítila som sa super a komfortne. Vôbec som to nepovažovala za prácu, ale za príjemnú zábavu, a tak je to doteraz.
S bábkami ste pracovali aj v televízii. V čom sa v tomto smere líši bábkarská práca od živého vystúpenia?
Myslím si, že je to iný level. V divadle hráte vždy naostro. Ak urobíte chybu, divák ju vidí. V televízii sa natáčajú jednotlivé obrazy. Ak sa pomýlite, obraz sa zopakuje. Divák uvidí len bezchybné scény. Okrem práce v Nitrianskom bábkovom divadle som pracovala niekoľko rokov aj v Slovenskej televízii, v relácii Od Kuka do Kuka. Vodili sme s mojimi kolegami bábku Puka a niekedy aj jeho populárneho brata Kuka. Bola to náročná práca, pretože bábka bola naraz vodená tromi bábkovodičmi, ale nás všetkých bavila a spoznala som aj zákulisie výroby detskej relácie. V tom čase som robila aj na bábkovej hre O Kalifovi bocianovi, kde sme vodili bábky javajky.
Čo považujete za najdôležitejšiu vlastnosť bábkara? Aký by mal bábkar byť?
Mal by mať cit a chuť tvoriť pre deti, vedieť sa stotožniť s bábkou.
Je zo strany deti stále rovnaký záujem o bábky?
Áno, stále nám dorastajú noví malí diváci. A hoci dnešné deti sú už „pretechnizované“, bábky ich stále vedia zaujať. A o tom je bábkové divadlo. Hrať pre deti, ktoré musia uveriť bábke, že je živá, že ona je ten hlavný hrdina, ktorý posúva dej v rozprávke.
Čo je podľa vás tým najväčším tajomstvom divadla, že v ňom ľudia dokážu pracovať celý život?
Človek musí byt nasiaknutý tým divadelným pachom a vytvoriť si k divadlu vzťah. Potom tu nie je stereotyp a pri každej novej hre je všetko nové a iné, to je na tom čarovné.
