Tanečník z predstavenia Povolanie pápež: Mladším už nebudem, a tak viem, že potrebujem využiť čas, ktorý mám teraz

Matúš Szeghö je 20-ročný študent z Prievidze, ktorý okrem štúdia na Vysokej škole múzických umení, venovania sa spoločenským tancom, vystupovania za Riverpark Dance School, účinkuje aj v predstavení Povolanie pápež v Divadle Andreja Bagara. V rozhovore nám prezradil, ako všetky tieto činnosti stíha a čo robí, keď konečne nerobí.

Študuješ na VŠMU. Akému odboru sa venuješ?

Môj odbor sa volá tanečné divadlo a performancia. Problém je v tom, že odbor je nový a minulý rok sa akreditoval, a tak sa kompletne zmenili aj učebné osnovy. Tento odbor je len do bakalára, takže keby som chcel ísť na magisterský stupeň, pokračovať by som musel v odbore moderný tanec. Takže už teraz musím, okrem svojho odboru, študovať paralelne predmety, ktoré majú modernisti. Čiže študujem ako keby dva odbory. Školu mám od pondelka do piatku, začínam v pondelok ráno a končím v piatok večer. Povedal by som to tak, že my musíme za tri roky získať 180 kreditov a ja mám už teraz 210.

Čomu sa venuješ popri škole?

Už od druhého ročníka základnej školy sa venujem spoločenským tancom. Robím to vrcholovo a súťaže bývajú celý rok, takže potrebujem neustály tréning, preto cvičím každý večer.

Kde si s tancom začínal?

Navštevoval som Súkromnú základnú umeleckú školu Xoana, kde som tancoval osem rokov, až do strednej. Na strednú som išiel študovať reklamnú tvorbu do Trenčína, ale išiel som tam kvôli tancu, keďže v Prievidzi nie je športový klub spoločenského tanca. Momentálne tancujem v TK Dukla Trenčín.

Foto: Marek Eštočin

Študoval si reklamnú tvorbu, prečo si v tom nechcel pokračovať?

Keď som mal ísť na vysokú, rozmýšľal som, čo so svojím životom. Nemal som pocit, že by ma grafika niekam posúvala. V tom čase som už pracoval ako grafik v marketingovej firme, takže som vedel, že to môžem robiť aj bez vysokej. Povedal som si, že idem vyskúšať tanec a uvidím, ako to dopadne. Nakoniec som skončil na prijímačkách prvý.

Stíhaš popri škole aj nejakú brigádu?

Takú na zmeny určite nie. Ale snažím sa prepojiť školu a skúsenosti so zárobkovou činnosťou, a teda už od minulého roku tancujem v Riverpark Dance School, kde chodíme po komerčných eventoch a akciách. Tréningy mávame tak, že keď je nejaké vystúpenie, všetci sa stretneme bežne aj o desiatej večer, lebo máme toho veľa a musíme to stihnúť nacvičiť za pár tréningov. Viac času nemáme.

Okrem toho účinkuješ aj v nitrianskom divadle. Ako si sa tam dostal?

Minulý rok, keď som chodil asi mesiac do školy, ma na chodbe zastavil tretiak a povedal mi: „Prosím ťa, počúvaj, hrám v predstavení Sudcove starosti v Nitre a potreboval by som za seba alternáciu.“ Spýtal sa, či by som do toho išiel. A tak som sa za dva týždne naučil celé predstavenie a išiel do Nitry. Keďže sa predstavenie hralo tretí rok a všetci vedeli, čo majú robiť, ja som tam len tak vhupol. Bol to stres, ale dopadlo to nad moje očakávania. Potom sa v Nitre vyhlasoval konkurz na predstavenie Povolanie pápež, ale nemohol som prísť, lebo som hral na rozprávkovom festivale v Bojniciach. Ešte v ten kastingový deň mi však zavolal ich manažér, že na konkurz prišlo málo chalanov a on by potreboval ďalších. Tak som to vzal.

Nebolo náročné skĺbiť školu v Bratislave a divadlo v Nitre?

Bolo to celkom ťažké, takže som to robil tak, že som jeden týždeň chodil do školy a ďalší na skúšky. Všetko sme to ale zvládli, bola premiéra a teraz hráme predstavenia štyrikrát do mesiaca.

Nemal si toho všetkého niekedy dosť?

Určite mal. Ono je to ale tak, že čím viac toho je, vyvíja sa na teba väčší tlak a máš plnšiu hlavu. Mám spolubývajúceho, ktorý má toho tiež dosť veľa, často sa stane, že sa začneme na všetko sťažovať. Nakoniec sa ale dostaneme aj tak k tomu, že sme vlastne šťastní, lebo vždy sme to tak chceli.

Foto: RDS Company

Čo ťa motivuje k tomu, aby si to nevzdával?

Motivuje ma to, že na sebe vidím pokrok a viem, že to čo robím, má nejaký zmysel. Keď si povieš, že ti to stačí, tak sa nikam neposunieš. Nikdy si nemôžeš povedať, že to stačí, musíš chcieť stále viac a čím viac to ide, tým lepšie. Mladším už nebudem, a tak viem, že potrebujem využiť čas, ktorý mám teraz. Lebo keď skončím školu, nebudem mať čas na to, aby som sa vzdelával a zlepšoval. Budem odkázaný na skúsenosti, ktoré som získal počas štúdia, a preto ich potrebujem nabrať čo najviac.

Čo robíš, ak niečo nerobíš? Stíhaš si užívať aj vysokoškolský život?

Ale hej. Bývam na internáte a aj keď prídem úplne vypnutý, ale niekto povie, aby sme šli na pivo, tak ho podržíme a ideme. Ono to má ale svoju obetu spánku. Viem, že na to neskôr doplatím, ale iný spôsob som zatiaľ nenašiel. Najviac však vypnem, keď robím nezmyselné činnosti, ako keď hrám hry či prezerám nástenku Facebooku.

Aj keď máš toho veľa, je ešte niečo, čo by si chcel stíhať?

Chcel by som viac spať. (smiech)

Aké máš ciele? Čo by si chcel dosiahnuť?

Momentálne sa snažím hlavne vzdelávať vo všetkých štýloch, ktoré mám k dispozícii. Týmto sa trénujem na univerzálneho tanečníka, ktorému ak príde nejaká životná príležitosť, bude na ňu pripravený. Nechcem si nasadiť klapky na oči, že chcem robiť iba to a to, a tak sa limitovať. Snažím sa zatiaľ skúšať a robiť všetko.

 

 

Zdieľajte článok

Komentáre: