Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva na Univerzite Konštantína Filozofa ponúka viacero odborov, ktorých podstatou je denno-denne zachraňovať ľudské životy. Študenti a taktiež aj vyučujúci sú vystavení veľkým nárokom a prísnym kritériám. Ošetrovateľstvo, a rovnako aj urgentná zdravotná starostlivosť, sú odbory, vyžadujúce si rozvahu, pohotovosť, vľúdnosť a empatiu.
Čo si vyžaduje štúdium ošetrovateľstva?
Ošetrovateľstvo a celkovo pozícia sestry sú v dnešnej dobe podceňované. Dopomohli k tomu aj štrajky sestier, ktoré sa odvážili bojovať za lepšie podmienky. Dnes sestra slúži ako navigačný prostriedok pre tých, ktorí prišli navštíviť svojich blízkych, ako kniha sťažností na vyjadrenie našej nespokojnosti a ako bútľavá vŕba pre ľudí, čakajúcich v nemocniciach na smrť. V konečnom dôsledku sú sestry v pozadí chodu celej nemocnice. A preto musia byť budúce sestry pripravené na všetky situácie, s ktorými sa počas praxe budú stretávať.
,,Toto je regulované povolanie. Študent je tu veľmi zaťažený, päť dní chodí do školy, má veľmi veľa predmetov. Náš akreditovaný študijný program má 4640 hodín. Prax je súčasťou rozvrhu hodín a taktiež je zaradená i bloková prax. Prax je rozdelená na klinické cvičenia, ktoré tvoria gro celej praxe, nasleduje súvislá odborná prax a nakoniec letná prax. Celkovo majú študenti 2340 hodín praxe, ktorá je podľa akreditačného spisu rozdelená na kliniky. Základné nosné oddelenia sú interná, kardiologická, chirurgická, pediatrická a psychiatrická klinika. Okrem toho majú aj ambulantný sektor. Čiže chodia do polikliník, agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a tiež do hospicu. Toto sú oddelenia, ktoré by mal každý študent vystriedať,“ hovorí vedúca katedry ošetrovateľstva Gabriela Vörösová.
Práca sestry nikdy nebola jednoduchá. A v tomto zmysle sa nesie celé štúdium ošetrovateľstva. Náročnosť povolania nie je ani tak po fyzickej, ako po psychickej stránke. Katedra ošetrovateľstva si to plne uvedomuje a z toho dôvodu zavádza do študijných plánov aj predmety, ktoré s ošetrovateľstvom na prvý pohľad nesúvisia. ,,Máme psychológiu aj sociológiu v ošetrovateľstve. V akreditačnom spise máme okrem ošetrovateľských predmetov i medicínske predmety, psychológiu a komunikáciu v ošetrovateľstve, profesijnú etiku, pedagogiku, základy administratívy a mnohé iné predmety, ktoré musia študenti absolvovať,“ dodáva vedúca katedry.
Odbor, v ktorom sa štátne skúšky nezrušili
Asi viacerých študentov potešila informácia, že sa štátne skúšky pre bakalársky stupeň rušia. Vzhľadom na to, že štúdium ošetrovateľstva je trojročný program a ukončením štúdia je titul bakalár, štátnice zrušené neboli. ,,Štátne skúšky pozostávajú z troch častí: skúška z ošetrovateľstva, obhajoba bakalárskej práce a praktická skúška z ošetrovateľstva. Študent v praktickej časti prejde ešte veľkým súhrnným testom v treťom ročníku, na konci deviateho týždňa. V teste je učivo zo všetkých predmetov, zo všetkých oddelení. Tam musí študent ukázať, čo sa naučil. Praktická štátna skúška prebieha tak, že si študent vylosuje pacienta, o ktorého sa bude starať. Týždeň dopredu losujeme oddelenie, kde sa bude štátna skúška vykonávať,“ popisuje Gabriela Vörösová priebeh štátnych skúšok odboru.
„Po vylosovaní pacienta dostane študent izbu s tromi pacientmi. Jedného musí spracovať písomne, čiže píše dokumentáciu ošetrovateľského procesu. Zvyčajne je to tak, že od siedmej do deviatej robí výkony, teda podáva infúzie, injekcie, robí preväzy, stará sa o posteľ a o všetko okolo pacienta. A potom sa venuje komunikácii a edukácii s pacientom a dokumentuje všetky problémy pacienta. Okolo obeda sa stretne komisia, hodnotí každý výkon študenta a udelí výslednú známku.
Študent následne obhajuje metódou ošetrovateľského procesu dokumentáciu vylosovaného pacienta a tiež obháji celý proces svojho riešenia problémov. V ďalších dňoch nasleduje obhajoba bakalárskej práce. Poslednou časťou štátnej skúšky je teoretická časť. V teoretickej časti sú dva veľké súbory otázok. Jeden súbor sa týka ošetrovateľských disciplín, druhý zas humanitných disciplín. Študent si ťahá jednu otázku z každého súboru,“ hovorí vedúca katedry.
Ako vnímajú štúdium ošetrovateľstva študenti?
Každé štúdium je svojím spôsobom náročné. Študent by mal mať hlavne vnútornú motiváciu, ktorá by ho v štúdiu posúvala vpred. V niektorých prípadoch je motiváciou byť najlepší z ročníka, inokedy zachraňovať ľudské životy. „Kladú na nás veľké nároky a aj prax je veľmi dlhá. Avšak práve takýmto spôsobom nás pripravujú na zamestnanie. Čo sa týka vyučovania, je väčšinou od 7:30 do šiestej. Máme naozaj nabitý program a nič popri tom nestíham. Ale napriek tomu mi štúdium dáva veľa. Dozvedela som sa veľa nových vecí, o ktorých som nemala ani tušenie. Otvorili sa mi oči, najmä čo sa týka nemocnice a celkovo podmienok, ktoré tam vládnu,“ hovorí študentka Mirka.
Práca v nemocnici nie je prechádzka ružovou záhradou. Svoje o tom vedia aj študenti, ktorí sa musia s určitými situáciami vyrovnávať po svojom. Napríklad so smrťou pacienta či nekonečným čakaním. ,,Veľa závisí práve od sestier, ktoré majú službu. Niektoré sa nás snažia mobilizovať: ,Dievčatká toto spravte, toto…ʼ Niekedy sú to veci určené pre nás ošetrovateľov, inokedy už sanitárske činnosti, či už prezliekanie postelí, alebo doprava pacienta na vyšetrenie. No my by sme mali byť práve na pracovisku a robiť odbornejšie veci,“ opisuje prácu Mirka.
Zdravotníctvo na Slovensku si vyžaduje veľa vylepšení. Už aj laici vidia medzery v mnohých oblastiach tohto sektora. ,,Niektoré sestry sú dosť nepríjemné k pacientom. Je vidieť, že už sú prepracované. Spravia len to, čo majú zaplatené, a nad rámec svojich povinností neurobia nič. Iné zase nadávajú, sťažujú sa na doktorov, na to, čo nakázali, aké odbery, aké vyšetrenia. Možno by pomohli motivačné semináre určené pre sestry. Medzeru v zdravotníctve vidím napríklad v tom, že je v nemocniciach nedostatok posteľnej bielizne. Naše zdravotníctvo má veľké medzery a veľa mu chýba, najmä peňazí,“ konštatuje Mirka.
Urgentná zdravotná starostlivosť
Záchranári sú tí, ktorí by mali byť pri nešťastí prví. Práve v ich rukách sú veľmi často ľudské životy. Nachádzajú sa v situáciách, kde rozhodujú sekundy. Nemajú čas na zbytočné uvažovanie o tom, čo by sa stalo, ak… Musia jednoducho konať. ,,Študenti sa po ukončení štúdia môžu uplatniť ako členovia posádky, buď v rýchlej zdravotnej službe, teda v záchranke bez lekára, alebo rýchlej lekárskej službe, záchranke s lekárom. Ďalej môžu pracovať ako členovia posádky v mobilnej intenzívnej jednotke, či ako záchranári na centrálnom príjme, kdekoľvek na Slovensku,“ hovorí Dana Brázdilová, odborná asistentka vedúceho katedry klinických disciplín a urgentnej medicíny.
Aj v tomto odbore je prax nosným pilierom celého štúdia. Študenti musia byť disciplinovaní a musia si byť plne vedomí, že na nich stojí veľká ťarcha situácie, v ktorej je potrebné konať pohotovo. ,,Prax je rozdelená na dve skupiny – prvá je klinická prax, ktorá prebieha prvé dva roky, a potom prax priamo v záchranných službách. Čo sa týka prvej, klinickej časti, študenti navštevujú jednotlivé oddelenia v rámci kliník fakultnej nemocnice. Sú to napríklad interné kliniky, chirurgia, detské oddelenie, centrálny príjem, neurologická klinika a iné. V druhom ročníku navštevujú jednotky intenzívnej starostlivosti a aj kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny. Keď dokončia a obsiahnu všetku prax, čo sa týka nemocnice, potom môžu nastúpiť do sanitiek. Prax je vždy vykonávaná pod dohľadom mentora,“ dodáva Dana Brázdilová.
Štúdium plné adrenalínu a mimoškolských aktivít
Asi každá univerzitná aktivita sa koná pod dohľadom študentov urgentnej zdravotnej starostlivosti, ktorí sú v prípade úrazu v pohotovosti. Aj takýmto spôsobom môžu študenti aplikovať teóriu do praxe a znova sa presvedčiť o tom, že životné situácie si človek nenaplánuje. ,,Študenti, pokiaľ majú dobrý študijný priemer a sú zdatní, môžu reprezentovať katedru na rôznych súťažiach. Väčšinou ide o súťaže profesionálov, kde je študentská posádka súčasťou jednotlivých disciplín. Zúčastňujeme sa domácich i medzinárodných súťaží, napríklad v Česku.
Dvoj- alebo trojčlenné posádky dostanú modelovú situáciu a študenti poskytujú starostlivosť, ktorá je pre daný prípad určená. V súťažiach sa celkom často umiestňujeme na vysokých priečkach a súťažiaci študenti sú odmeňovaní mimoriadnym štipendiom, čo je pre nich veľkou motiváciou. V rámci ostatných aktivít sa študenti podieľajú na zabezpečovaní zdravotného dozoru pri školských aktivitách, ako napríklad univerzitné dni, ples alebo imatrikulácie. Študenti chodia taktiež podľa záujmu vyučovať prvú pomoc do materských, základných a stredných škôl,“ popisuje aktivity katedry odborná asistentka.
Pohľad študenta, ktorého zachraňovať životy napĺňa
Štúdium v zdravotníckej sfére je náročné z mnohých hľadísk. Či už sú to jednotlivé predmety, prax, alebo psychické vypätie z rôznych situácií. Na druhej strane ide o profesie, ktoré sú hodné obdivu a vďaky. Ľudia riskujúci vlastné životy, aby zachránili tie naše. Sú to novodobí hrdinovia, robiaci svoju prácu v tichosti.
,,Sú rôzne štádiá priebehu štúdia. Počas prvého semestra ma veľmi nebavilo, pretože sme boli stále zavretí v škole, na cvičeniach, všetko sme skúšali na figurínach, a potom, keď prišla prax v nemocnici… To bol moment, keď ma to chytilo za srdce. V každom prípade, bola to pre mňa skúška, či zvládnem toto povolanie robiť, vidieť všetky tie veci a normálne pri tom fungovať. Nakoniec prišla vytúžená prax na záchranke. Vtedy som si uvedomil, že som si svoje povolanie vybral správne. Na výjazdoch zažívame situácie, ktoré si človek nenaplánuje. Samozrejme, veľmi často sú naše výjazdy tvorené maličkosťami, no keď príde skutočný prípad, motivácia sa naštartuje. Človek si v tej chvíli predstaví všetko, čo sa učil, a premostí to do praxe,“ hovorí študent Róbert.
Študenti všetko to, čo sa naučia v škole, môžu a musia využívať v praxi. Koniec koncov, škola sa raz skončí a nikto im nedá možnosť opravy. Bude to už iba na nich.
„Ak by som odporučil niekomu študovať záchranárstvo, bolo by to tu v Nitre. Prax je tu vyriešená naozaj dobre. Niektoré školy poskytujú prax popri škole – študenti sú od pondelka do štvrtka v škole, praxujú v piatok. Absentuje im súvislá prax, v rámci ktorej my pracujeme dvanásť hodín, denné aj nočné. Je to nástup do reálneho života, čo vnímam ako veľké plus,“ dodáva Róbert.
Študentom týchto odborov štúdium nikto neuľahčí, tak ako im nikto neuľahčí ani ťažkú prácu, ktorú sa rozhodli denno-denne vykonávať. Skúsme si všímať ľudí, ktorí tým ostatným pomáhajú. Obetujú sa a často zápasia sami so sebou. Nevieme, kedy budeme potrebovať práve ich pomoc.
