Keď som nedávno na skúške videl spolužiačku, ktorá si čerstvo dokončenú písomku poliala vodou, myslel som, že som práve uvidel najnešťastnejší papier na svete. Potom som si pozrel študijný poriadok našej univerzity a zmenil som názor. Ten poriadok sa mi buď smial, alebo predo mnou plakal. A ja tiež.
Neviem, či to viete, ale v tom papieri sa píše, že vyučujúci predmetov je povinný bezodkladne zaznamenať výsledky skúšok do AiS najneskôr do dvoch pracovných dní od konania skúšky.
A neviem, či tiež viete, že bezodkladne je niekedy aj s odkladom dvoch týždňov. Asi viete, pretože ja viem, že za svoje tri roky štúdia som výsledky skúšky dostal do dvoch dní skutočne výnimočne.
Ale to nevadí, pretože každý človek je len človek a ako vieme, žiaden človek nedokáže dať toľko povinností človeku, ako dokáže dať len človek človeku.
Po slovensky povedané, dva dni v živote vysokoškolského vyučujúceho sú na opravenie desiatok či dokonca stoviek písomiek skrátka málo.
Zaujímavé by bolo zistiť, prečo je to tam teda napísané. Pretože ak by to mal byť argument, ktorý majú študenti používať proti vyučujúcim, tak je nepoužiteľný.
A vôbec, ak by to mal byť argument, ktorý majú študenti používať proti vyučujúcim, tak to aj tak radšej nerobia, pretože kto normálny by sa chcel hádať s vyučujúcim a dať mu tak dôvod, aby mu nedal najbližšiu skúšku.
A ak to má byť záväzné pravidlo, platné pre vyučujúcich, tak v ňom zrejme chýba nula, pretože do tých dvadsiatich dní to snáď každý stíha. Ako som už napísal, dva dni sú skrátka málo a v živote sa môže stať hocičo, čo má mať pred opravovaním písomiek prednosť.
Zostáva teda ešte možnosť, že je to nezáväzné pravidlo neplatné pre každého. Táto možnosť sa javí ako zďaleka najpravdepodobnejšia, pretože dva dni sú málo, nikto sa nechce s nikým hádať a ak by to mala byť povinnosť, za ktorej nedodržanie niečo hrozí, už by sme zrejme nemali žiadnych vyučujúcich.
Zostaňme teda pri tom, že toto pravidlo neplatí pre nikoho. A keďže neplatí pre nikoho, nemá ani žiaden význam. A tento vzniknutý text je teda asi jediným zmyslom tohto pravidla.
Pôvodne mal totiž odpovedať na otázku, čo unesie študent, no ono pravidlo a jeho použiteľnosť uniesli autora.
A tak ho jednoducho napísal.
titulná foto: ukf.sk
