Herečka Monika Šagátová: Keď chcem postavu naštudovať dopodrobna, príprava trvá aj niekoľko týždňov

Mladú začínajúcu herečku Moniku Šagátovú ste mali možnosť vidieť v seriáli Divoké kone, kde si zahrala jednu z hlavných úloh. Okrem toho sa však objavila i v niekoľkých divadelných inscenáciách Slovenského národného divadla a intenzívne sa venuje štúdiu na VŠMU v Bratislave. V rozhovore sme sa zamerali na jej doterajšie herecké skúsenosti.

Kedy si zistila, že sa chceš venovať herectvu? Mala si s ním nejaké skúsenosti ešte pred štúdiom na VŠMU?
Ako skoro každé malé dievčatko, aj ja som sa chcela stať herečkou. Avšak nevedela som, čo všetko toto povolanie obnáša. Keď som mala tri roky, začala som tancovať a spievať vo folklórnom súbore Jelenček. Pochádzam z rodiny, ktorá má umelecké vlohy, rodičia sa rozhodli dať ma po základnej škole na konzervatórium. A tak to šlo ďalej.

Ako si sa pripravovala na talentové skúšky? Boli náročné?
Po piatich rokoch na konzervatóriu nebolo mojim cieľom dostať sa na VŠMU, no známi ma presviedčali, aby som si poslala prihlášku a aspoň to vyskúšala. Chcela som ísť študovať pantomímu do Prahy, pretože toto mesto milujem a pantomíma ma vždy priťahovala. Bola som šikovná a poslala som im zlú prihlášku, takže to nevyšlo. (smiech) Na talentové skúšky na VŠMU som sa však intenzívne pripravovala približne tri týždne. Boli to dni neustáleho učenia sa povinných textov, ktoré boli pre všetkých uchádzačov rovnaké. Taktiež som si pripravovala rôzne piesne, pohybovú etudu a všetko, čo táto škola od uchádzačov vyžadovala. Prijímacie skúšky trvajú tri dni od rána do večera, takže sú náročné nielen psychicky, ale aj fyzicky.

Čo by si poradila ľuďom, ktorí majú záujem o štúdium herectva? Aké požiadavky by mali spĺňať, aby mali na talentovkách šancu prejsť?
Hlavne by mali ostať sami sebou. Divadlo by ich malo zaujímať i baviť. Taktiež je potrebné, aby mali všeobecný rozhľad, čo sa týka divadelného sveta, ale aj mimo neho. Keď sa svojou osobnosťou hodia do ročníka pedagógovi, ktorý ho otvára, majú väčšiu šancu sa na školu dostať. To ale uchádzač v tom momente vôbec nevie. Samozrejme nesmie chýbať talent.

Foto: archív M. Šagátovej

Splnila náplň štúdia tvoje očakávania? Bolo niečo, čo ťa prekvapilo?
Ak mám pravdu povedať, neočakávala som nič. Keď mi spolužiačka Monika Horváthová oznámila, že nás prijali, pamätám si, ako sme vrieskali na celé konzervatórium. Veľmi sme sa tešili. Na ten pocit nikdy nezabudnem a môžem povedať, že to bola jedna z mojich najkrajších chvíľ v živote. Tešila som sa na nových spolužiakov a na spoločne strávené chvíle. Prekvapilo ma však zistenie, že okruh priateľov sa zmenší iba na spolužiakov, keďže všetok voľný čas trávi študent v škole. Zároveň to ale znamenalo vytvorenie akejsi novej rodiny, ktorú nadovšetko milujem.

Štúdium je úplne iné ako na konzervatóriu, na vysokej škole sa pracuje už s dospelými ľuďmi, ktorí majú nejaké životné skúsenosti. Hľadanie rôznych charakterov postáv je okrem iného spájané aj s psychológiou.

Aké je samotné štúdium?
Štúdium trvá päť rokov a v každom ročníku je to trochu iné. Prvý a druhý ročník je časovo najnáročnejší. Herecká tvorba býva trikrát do týždňa, pohyb dvakrát, ďalej prednášky, spev, rytmika, technika hlasu, umelecký prednes a podobne. V škole trávim všetok čas vrátane víkendov.

Ako zvládaš štúdium zároveň s hraním v divadle?
Nie všetky divadlá VŠMU akceptuje a v prvom ročníku pedagógovia neodporúčajú účinkovať v predstaveniach. Študenti často dostávajú priestor zahrať si v SND, aby nabrali skúsenosti a mohli sa niečomu priučiť od skúsených kolegov. V SND sa skúša od utorka do soboty, a to väčšinou v čase od desiatej do druhej. V tomto čase je poslucháč, po dohode s ročníkovým vedúcim, zo školy uvoľnený. Predstavenia stíham, nemám ich zas až tak veľa.

V akých inscenáciách si mala doposiaľ možnosť hrať?
Čo sa týka školy, boli to predstavenia ako Všetko za národ od B.S. Timravy, Tri sestry od A.P. Čechova a Je dôležité mať Filipa od O. Wilda. Teraz skúšam hru Návšteva starej dámy od Friedricha Dürrenmatta. Počas prvého a druhého ročníka sa kompletné inscenácie nerobia.

V SND som mala možnosť zahrať si v inscenáciách Konečná stanica túžba (réžia – Michal Dočekal) a Bratia Karamazovovci (réžia – Roman Polák). Momentálne účinkujem v inscenáciách Sisi (úteky Alžbety Rakúskej,) ktorú režírovala Maďarka Ester Novák, a v inscenácii Apartmán v hoteli Bristol, ktorú zinscenoval režisér Michal Vajdička.

Ktorá je tvoja najobľúbenejšia?
Apartmán v hoteli Bristol.

foto: Ján Dobrík

Ktorú považuješ za najnáročnejšiu?
Každá inscenácia je iná a v niečom špecifická. Náročné sú všetky, pretože postava sa dá študovať donekonečna. Nemám ešte toľko skúseností, aby som to zvládala ľahko, a keď chcem postavu naštudovať dopodrobna, príprava trvá aj niekoľko týždňov. Chcem, aby to bolo čo najlepšie. Ku každej postave treba študovať inú literatúru, no s každou prečítanou knihou sa posúvam vpred a vedomosti môžem zužitkovať aj v osobnom živote.

Stretla si sa už s niekoľkými významnými osobnosťami slovenského herectva, mala si možnosť s nimi spolupracovať. Aké boli tieto skúsenosti? Stretla si sa už s niekým, kto ťa uchvátil či inšpiroval svojimi schopnosťami a prístupom?
Keď som prvýkrát prišla na skúšku do SND, bola som milo prekvapená, s akou ochotou pristupujú starší kolegovia k študentom. Bolo to nesmierne inšpiratívne a príjemné. Musím povedať, že som sa zatiaľ v každom skúšobnom období cítila vítaná, a to je veľmi dôležité pre prácu v danom kolektíve.

Je niekto, s kým by si v budúcnosti rada spolupracovala?
Možno si myslíte, že poviem, že by som si najradšej zahrala s Leonardom Dicapriom či Juliou Roberts, alebo natočila film s Woodym Allenom. Mne by ale stačilo, keby som si aspoň chvíľku mohla zahrať so skvelým Ivanom Trojanom alebo Jaroslavom Pleslom.

foto: photomedia.sk

Máš aj skúsenosť s hraním pred kamerou. Aké to bolo a ako sa to odlišovalo oproti hraniu v divadle? Čomu by si sa venovala v budúcnosti radšej?
Medzi hraním pred kamerou a v divadle v podstate nie je žiadny rozdiel. V divadle však musím hrať na stoosemdesiat percent. Keďže kamera je blízko a divák je ďaleko, musím zo seba vydať veľa energie, aby tá emócia prešla až do šestnásteho radu. Zároveň však veľa energie prijímam, keďže ide o priamy kontakt s divákom. Oboje však má svoje čaro a nechcela by som sa vzdať ani jedného.

Máš nejakú rolu, ktorú by si si v budúcnosti rada zahrala?
Celým mojím štúdiom ma sprevádza postava Niny z Čajky od A.P. Čechova, ale zatiaľ som nemala možnosť stvárniť ju v profesionálnom divadle.

autorka: Sofia Prétorová

Zdieľajte článok

Komentáre: