Prednedávnom si dokončila doktorát na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite a v profesijnom živote sa jej darí. Z neznámej meteorologičky zo sa vypracovala až do komerčnej televízie. Občas nečas predstavuje Miriam Jarošovú.
Vyštudovali ste meteorológiu. Prečo ste sa rozhodli pre tento odbor?
Dlho som nevedela, čo ísť po maturite študovať. Zaujímala ma aj archeológia, aj forenzné vedy. No pretože som už ako malé dieťa robila meteorologické pozorovania, nakoniec vyhrala meteorológia.
Veľa študentov si radšej volí humanitné smery. Je podľa vás meteorológia pre mladých ľudí atraktívna? Nebojíte sa, že v budúcnosti bude nedostatok meteorológov?
Meteorológia je neatraktívna už iba tým, že zahŕňa matematiku, fyziku, programovanie, zemepis aj cudzie jazyky. Nik, kto sa naozaj o prírodné vedy nezaujíma, nič také študovať nepôjde. Ale netreba sa báť, je to naozaj veľmi zaujímavá veda. Meteorológov je nedostatok už aj v dnešnej dobe.
Keby ste sa mohli vrátiť do minulosti, rozhodli by ste sa študovať rovnaký odbor, alebo vás lákalo aj niečo iné?
Lákalo ma aj iné, ale nemenila by som. Som spokojná s mojou voľbou, hoci boli aj časy, keď som s tým chcela seknúť. No keď sa raz zahryznem, nepustím sa a nerada si priznám, že niečo nedokážem. Vybrala by som si to isté. Meteorológia mi priniesla množstvo neopakovateľných zážitkov, ktoré by mi nič iné nedalo.
Čo je na počasí najzaujímavejšie?
Najzaujímavejšie je to, že nehrozí nuda. Každý deň je iný, aj keď sa neznalým môže zdať, že počasie je stále o tom istom. Najmä v lete, keď sa nič extra nedeje a máte pocit, že jediné vzrušenie je, či do predpovede napíšete dennú teplotu 28 až 32 alebo 26 až 30. Ale skutočne je každý deň iný a začínate ho nanovo.
Meteorológovia sú často terčom vtipov, pretože sa svojou predpoveďou nie vždy trafia. Prečo je také náročné predpovedať počasie?
Pretože sa počasie rýchlo mení a ani jeden deň sa nepodobá predchádzajúcemu. Preto sa treba každý deň dobre sústrediť, skontrolovať všetky podklady, ktoré máte, a zodpovedne a starostlivo pripraviť predpoveď počasia.
Globálna klíma sa neustále mení. Ako sa to podľa vás dotkne pásma, v ktorom sa nachádza Slovensko?
Slovensko bude mať problémy so suchom a so snehom, to je asi najdôležitejšie, čo sa nás môže dotknúť. Bude síce pribúdať zrážok prehánkového typu s výraznými zrážkovými úhrnmi, ale bude to iba na malej ploche. Na mnohých miestach budú zrážky chýbať a bude sa prehlbovať sucho. Toto sa už u nás deje. A pretože sa atmosféra otepľuje, dá sa podľa klimatických modelov predpokladať, že lyžiarske strediská do 900 až 1000 metrov nad morom budú mať problémy so snehom. V tejto výške by síce malo byť zrážok dosť, ale nebude to sneh, bude to dážď.
Hrozia nám častejšie tornáda alebo iné neobvyklé meteorologické javy?
Tornáda sa u nás už objavili. Tie sú viazané na určitý typ oblačnosti, ktorá sa môže vyskytnúť aj u nás. A áno, môžu sa objaviť. Máme však jednu výhodu oproti Spojeným štátom napríklad. U nás je veľa kopcov, ak by sa aj tornádo objavilo, podľa všetkého by dlho nevydržalo. Už najbližší kopec by zastavil jeho rozvoj a postup.
Prednedávnom ste si dokončili doktorát na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Čo vás k tomu viedlo?
Som už síce staršia, ale stále mám chuť vzdelávať sa. Keď sa človek nevzdeláva, ustrnie a neposúva sa dopredu, pohyb je život. Aj v odbornom smere je dôležité udržiavať sa v pohybe.
Napriek tomu, že už ste štúdium ukončili, pracujete v oblasti, ktorá si vyžaduje neustále získavanie nových poznatkov. Nie je to náročné?
Práca je niekedy únavná, najmä ak sa v počasí niečo dramatickejšie deje. Všetci novinári majú pocit, že musia mať odpovede hneď, a sú sklamaní, že všetko sa dá vysvetliť procesmi v atmosfére. Ale už som sa naučila niektoré veci filtrovať a presúvať na kolegov.
Vaše deti študujú na vysokej škole. Ako by ste ich porovnali s vami v študentských časoch? Čo si myslíte o dnešných študentoch?
Keď som študovala, nebolo toľko možností ísť študovať niekam mimo Slovenska alebo do Česka. Až vo vyššom ročníku som sa dostala do Viedne na pár semestrov a prednášok z meteorológie. To, čo ma na dnešných študentoch vytáča, je časté hazardovanie so svojimi schopnosťami. Čo im závidím, sú dnešné možnosti, ktoré sa dajú využiť na naštartovanie svojho profesijného života. Ale všetko nejde naraz a rýchlo, treba mať aj trochu trpezlivosti a pokory.
V televízii vidíme rosničky, ktoré meteorológiu neštudovali, ale absolvovali napríklad žurnalistiku. Čo si o nich myslíte? Veria diváci viac vyštudovaným meteorológom alebo spomínaným rosničkám?
Či diváci veria meteorológom, alebo rosničkám, to je skôr otázka pre divákov. Podľa sledovanosti si však myslím, že aj odborníci na obrazovke majú svoje miesto. A ak ešte dokážu vcelku zložité veci vysvetliť tak, aby im rozumel aj človek, čo s meteorológiou nemá nič spoločné, je to dobrý pocit. Možno odborníci nemajú takú príťažlivú tvár a postavu, ale myslím si, že odborné veci by mali vysvetľovať tí, čo im naozaj rozumejú.
autorka: Alexandra Bednárová
