Estónske školstvo je podľa viacerých testov najlepšie v Európe. Na dejepise Estónci hovoria aj o aktuálnych témach, estónsky vzdelávací systém stiera sociálne nerovnosti.
Malá pobaltská krajina sa v posledných rokoch stala vzorom pre školské systémy celej Európy. 1,3-miliónové Estónsko patrí v medzinárodných testovaniach žiakov PISA medzi najlepšie krajiny sveta a je vzorom pre zvyšok Európy.
Estónsko sa pritom osamostatnilo až v roku 1991 a po páde komunizmu začínalo ako priama súčasť Sovietskeho zväzu ešte na horšej štartovacej čiare ako Slovensko. Estónci si však vzdelávanie určili ako celonárodnú prioritu a teraz v ňom žnú úspechy.
Estónske školstvo je v mnohom podobné ako slovenské, no v mnohom tiež také, aké by slovenské byť mohlo, ibaže nie je.
Menej hodín a modernejšie predmety
Aj v Estónsku sa žiaci učia chémiu či biológiu a ich hodiny prebiehajú prakticky rovnako ako na Slovensku. Estónska vláda sa však vo svojich reformách inšpirovala fínskym vzdelávacím systémom a výrazne okresala počet povinných hodín jednotlivých predmetov.
Kým slovenskí učitelia a profesori sa pri výučbe musia striktne držať stanov, vypracovávaných na ministerstve školstva, v Estónsku majú školy oveľa viac autonómie a slobody. Už na nižších stupňoch preto v estónskych školách nájdete predmety ako informatika či dokonca robotika.
Školský systém v Estónsku spoznávala aj reportérka Denníka N Denisa Ballová, ktorá v krajine už niekoľko rokov žije, a zistila, že moderných trendov sa držia aj u nás často skostnatené predmety ako dejepis.
„Obľúbenou témou našej učiteľky dejepisu je americký prezident Donald Trump. Na hodinách nám často pustí nejaký jeho prejav a my ho potom rozoberáme a diskutujeme o témach, ktorým sa v ňom venoval. Tiež veľa hovoríme o vojne v Sýrii,“ povedala jej v reportáži jedna zo študentiek.
Rovnosť a otvorenosť
Výsledky estónskeho školstva sú o to zaujímavejšie, že estónski učitelia majú v rámci krajín OECD podpriemerné platy a podľa prieskumov PISA patria estónski študenti k najmenej spokojným.
Estónske deti musia povinne navštevovať deväťročnú základnú školu. Na ňu nadväzuje trojročné rozširujúce štúdium, ktoré nie je povinné, no záujemcovia o štúdium na vysokej škole ho musia absolvovať. Toto trojročné štúdium môže byť zamerané odborne alebo všeobecne. Väčšina škôl v Estónsku je verejná
Verejná a otvorená. Dôležitým aspektom estónskeho školstva je rovnosť. V Estónsku je vzdelanie rovnako prístupné chudobným, bohatým, zdravým i zdravotne postihnutým. V školách majú napríklad všetci obedy zdarma, čo stiera sociálne rozdiely. „Darí sa nám udržať naše školstvo rovné pre všetkých. Funguje to,“ povedal pre web theatlantic.com bývalý estónsky minister školstva Jürgen Ligi.
Výsledkom estónskej snahy o rovnaký prístup k vzdelaniu je, že podľa testovanie PISA je rozdiel vo vzdelaní chudobných a bohatých vrstiev druhý najmenší v rámci krajín OECD.
5 dôvodov, prečo je estónske školstvo úspešné:
- Estónci majú z každého predmetu menej povinných hodín
- Väčšia sloboda im umožňuje zavádzať predmety, ktoré reagujú na vývoj technológií
- Školstvo je dostupné pre každého
- Každý žiak či študent si je rovný
- Na vysokú sa nedostane každý
