Šéf Aktualít Peter Bárdy: Sme ešte hlučnejší a odhodlanejší robiť svoju prácu

Pred redakciou Aktuality.sk dodnes horia sviečky. Vnútri nájdete prázdne miesto, na ktorom kedysi sedával Ján Kuciak. „Všetci sa snažíme, aby sme aspoň sčasti vyplnili medzeru, ktorá tu po Janovi zostala,“ vraví šéfredaktor Peter Bárdy.

Od Jánovej smrti prešli tri týždne. Ako to momentálne vyzerá u vás v redakcii?

Snažíme sa už pracovať naplno a nepripúšťať si, že nám odišiel najschopnejší dátový žurnalista a výborný priateľ. Pokúšame sa dostať do stavu, aký bol pred Jánovou vraždou.

Máte pocit, že by sa redaktori začali báť?

Všetci sa bojíme. Do 26. februára 2018 sme si nemysleli, že nás niekto môže zavraždiť. Odrazu jedného z nás zabili, čiže strach je prirodzenou súčasťou nášho života.

Myslíte, že sa to niekedy zmení?

Či sa prestaneme báť? Neviem. Veľmi sa bojím o svojich ľudí, a to sa už asi nezmení. Vždy budem riziko vyhodnocovať inak ako predtým. Bojíme sa, ale neochromilo nás to. Práve naopak. Ak si vrah myslel, že budeme ticho, vyvolal presný opak. Sme ešte hlučnejší a odhodlanejší robiť si svoju prácu.

Spravili ste aj nejaké bezpečnostné opatrenia?

Áno, spravili, ale nemôžem ich bližšie špecifikovať.

Pred rokom som robila rozhovor s Jánom Kuciakom. Vtedy tvrdil, že sa nebojí, že v najnebezpečnejšej pozícii sú zdroje.

Vnímal som to podobne, hoci aj na Slovensku sú prípady nezvestných novinárov, ktorí sa venovali investigatíve. Paľo Rýpal alebo Miroslav Pejko. Obaja zmizli. Rýpal pred 10 rokmi, Pejko pred tromi. Sú prípady, kedy novinára napadli alebo sa stratil.

Máme prípady fyzických útokov na novinárov ešte z 90. rokov, ale nikto nepredpokladal, že to môže zájsť takto ďaleko. Ako hovoril Jano, naozaj sme sa skôr báli súdov. Báli sme sa, že odhalia naše zdroje, že im ublížia alebo ich budú perzekvovať, lebo niekedy sú na veľmi citlivých miestach.

Ako sa vplyvom vraždy novinára mení investigatívna žurnalistika na Slovensku?

Už nie sme konkurenti, stali sme sa kolegami. To znamená, že neexistuje investigatívny tím Aktuality.sk, ale tím všetkých investigatívnych novinárov na Slovensku.

Čo je podľa vás podstatou dobrej investigatívnej žurnalistiky?

Odhaliť korupciu, neprávosť, nezákonnú činnosť a poskytnúť dostatok informácií vyšetrovateľom, aby bol človek, ktorý pácha zlo, usvedčený.

Foto: Aktuality.sk

Robil Ján Kuciak takú prácu?

Jano bol najlepší. Jeho práca bola pre mnohých čitateľov, novinárov i verejnosť ťažko pochopiteľná, ale pre vyšetrovateľov bola neoceniteľná.

Máte pocit, že by sa niekto snažil Jánovu prácu napodobniť?

Napodobňuje sa ťažko, ale všetci sa snažíme aspoň sčasti vyplniť medzeru, ktorá tu po Janovi zostala. Pokúšame sa ho nahradiť. Je to veľmi ťažké, pretože bol natoľko špecifický, že sa nám to darí len veľmi málo.

Takže sa dá povedať, že Jano v tom, čo robil, nemal konkurenciu.

Jemu najbližšia konkurencia bol Adam Valček z denníka SME a Martin Turček, ktorý je teraz u nás. Konkurenti… skôr by som ich nazval ľuďmi, ktorí sa tomu venujú. Ale on bol naozaj jedinečný.

Prečo bolo pre vás dôležité mať vo svojej redakcii investigatívny tím?

V prvom rade to nebolo dôležité pre mňa ako pre osobu, ale pre krajinu. Naozaj si myslíme, že média by mali slúžiť aj na to, aby kontrolovali. Aby išli po lumpoch, zloduchoch. Keď zlyhávajú polícia a súdnictvo, musí tu byť stále nejaký kontrolór, a to sú práve médiá.

Na Slovensku máme niekoľko veľmi šikovných investigatívnych novinárov. Napriek tomu sme sa dostali do situácie, kedy sa zdá, že mafia je napojená na vládu a zavraždili nám investigatívneho novinára. Prečo sme sa napriek snahe novinárov dostali do tohto štádia?

Lebo verejnosť rezignovala. Najväčším kontrolórom práce politikov sú občania. Pokiaľ budú voliť politikov, o ktorých hovoria, že sú skorumpovaní, že sú prepojení na mafiu, nikdy sa tu neudeje zmena. Na jednej strane chápem frustráciu ľudí, že už dôverovali určitým politikom, potom ďalším a ďalším a všetci ich sklamali.

Ale frustrácia nad nami nesmie zvíťaziť. Musíme si uvedomovať vážnosť takého aktu, ako sú voľby, a ísť k nim. Pre niektorých je už korupcia a klientelizmus bežnou súčasťou života. Ide o rodinné klany na polícii, v justícii, na úradoch samospráv, v nemocniciach, kde sa zabetónovali a vytvárajú tam svoj vlastný mikrokozmos, do ktorého nikoho nepustia.

Ak sa tam niekto dostane, buď sa musí prispôsobiť ich pravidlám, alebo je z tohto procesu vyhodený. Ľudia, ktorí sú ochotní pracovať vo verejnom záujme a pre spoločnosť, si preto dvakrát rozmyslia, či chcú ísť do takéhoto sveta, lebo vidia, že z toho vychádza len veľmi málo dobrého.

Má Slovensko nádej, že sa z tohto dostane?

No pravdaže. Veľmi tomu verím, veď to je jediný dôvod, prečo robím svoju prácu.

Čo znamenal Ján Kuciak pre slovenskú žurnalistiku?

Ján Kuciak bol a aj ostal veľkou nádejou pre slovenskú žurnalistiku a spoločnosť. Ukázal nám smer, akým sa dá robiť žurnalistika, ktorej cieľom je odhaľovať nekalé praktiky a kriminálne prostredie. Predviedol nám, ako to robiť, ale nestihol nás to úplne naučiť. Dal nám hlavne návod.

Dal ho nielen nám, ale aj polícii a ďalším médiám. Keď si sa ma pýtala, či si myslím, že sa to tu ešte môže zmeniť, tak Jano Kuciak mi dal tú nádej. Aj keď, bohužiaľ, až po smrti. Naozaj sme spolu pracovali nie preto, že by sme chceli byť bohatí a slávni, ale preto, že sme chceli a stále chceme, aby bol na Slovensku lepší život.

titulná foto: Aktuality.sk

Zdieľajte článok

Komentáre: