Zuzana Knollová vlastní bezobalové potraviny Špajza. V rozhovore povedala, že žiť v dnešnej dobe bez tvorby odpadu asi nie je možné. Každý však môže malými krokmi pomôcť k zníženiu jeho množstva.
Obchod ponúka najmä lokálne výrobky a tiež sa snaží dodržiavať zásadu zero waste (život bez tvorby odpadu, pozn. red.). Špajza sa nachádza v jednej z uličiek na Štefánikovej triede.
Na vašej webstránke píšete, že k otvoreniu obchodíku vás inšpirovali kvalitné lokálne potraviny, ktoré ste chceli ponúkať. Ako sa zrodila myšlienka, že ich budete predávať bezobalovo?
Vzniklo to z myšlienky predávať jednoduché potraviny, konkrétne mak a vlašské orechy. Potom som si začala vyhľadávať na webe informácie súvisiace s jednoduchými, lokálnymi a ekologickými produktmi. Ako úplne prvý výsledok mi vyšiel bezobalový obchod v Prahe.
Vtedy sa to celé prepojilo, že vlastne by sme ten mak a orechy mohli predávať bezobalovo. Potom som zistila, že napríklad v Bratislave už existuje takýto obchod – U Dobrožrútov.
Prečítajte si aj: Potraviny so značkou bio: Zbytočne predražené výrobky alebo skutočná známka kvality?
Kontrolujete nejakým spôsobom výrobcov, či skutočne už ich produkcia prebieha s ohľadom na prírodu?
Výrobcov ako takých nekontrolujem. Na Slovensku je na to množstvo orgánov. Ja ani nepotrebujem overovať ich výrobu, ale skôr to, čo predávam.
Napríklad sa mi stalo, že som mala farebnú fazuľu a keď som ju šla sypať, vždy som videla množstvo nepekných kúskov. Celé vrece som tak vrátila dodávateľovi. Tovar teda kontrolujem sama opticky a chuťovo.
Čo sa týka hygieny či obchodnej inšpekcie, musia bezobalové potraviny spĺňať nejaké špeciálne podmienky oproti klasickým potravinám?
V tej dobe, keď sme otvárali, bol taký boom bezobalových obchodov. Začali vznikať prvé takéto podniky. Aj pre inšpekcie to teda bolo niečo nové. Existovali iba také, kde sa nejaké produkty dali kúpiť na váhu bez obalu, napríklad oriešky či sušené ovocie.
My musíme spotrebiteľovi poskytnúť nezávadné obaly na tieto potraviny. Tiež je potrebné mať umývadlá na predajni a tiež čisté pomôcky, ktoré po nabratí umyjeme. Je to podobné ako v iných odvetviach, kde sa predávajú potraviny.
V bezobalovej drogérii mi hovorili, že ak si chcem priniesť vlastný obal, nesmie byť z potravín. Existujú nejaké podobné obmedzenia aj u vás?
Obal musí byť hygienicky nezávadný, aby z neho nemohla vzniknút nejaká epidémia. Ja tu mám papierové vrecká. Vidím však, že ak majú ľudia vlastný obal, nikto si neprinesie niečo napríklad z drogérie.
Viem si ešte predstaviť, že by s potravinovým obalom niekto prišiel do drogérie. Avšak, ľudia si uvedomujú, že potraviny nesmú ísť do krabičky od kozmetiky.
Ako reagovali ľudia po otvorení obchodu?
Ľudia sa učili, my sme taktiež učili. (smiech) Mnohí sa prišli k nám iba pozrieť. Najčastejšia veta bola: Ako to tu funguje? Chceli vedieť, či si musia nosiť vlastné vrecká. Tak som im hovorila, že síce netreba, ale že sa dajú vyrobiť napríklad obaly zo záclon, starých plachiet, nepotrebných látok.
Niektorí chodia s plastovými nádobkami, iní so sklom. Ľudia sa najskôr chodili pozerať. Neskôr si aj vytvorili návyk nákupu s vlastnými obalmi.
Chodia k vám aj dnes ľudia, ktorí sa prídu iba pozrieť a povedzme nie sú až takí zástancovia ekologického nakupovania?
Stáva sa to, ale teraz menej. Chodia takí, ktorí nemajú vlastné nádobky, ale páči sa im tá kvalita. Niekedy, keď si kúpite zabalený produkt, neviete, či niekde nestál dlhšie.
Tu sa však tovar v nádobách točí rýchlejšie. Sú zvyknutí napríklad na to, že máme dobré mandle či sušené ovocie, figy. Príde to z danej krajiny, tu sa to otvorí, predá a takto sa to opakuje.
Z akých materiálov sú vrecúška, do ktorých balíte potraviny? Dajú sa recyklovať?
Máme papierové vrecká, ktoré sú certifikované pre styk s potravinami. Keďže ide o papier, tak sú, samozrejme, aj recyklovateľné.
Ako vyberáte dodávateľov?
Veľa času pred otvorením obchodu som strávila hľadaním. Ako bezobalové obchody sme si potom aj pomáhali, kto má akého dodávateľa. Bola snaha mať čo najviac slovenských produktov. Ale situácia je taká, že je tu málo pestovateľov.
Napríklad ak chcem mať cícer, ľan, slnečnicové semená či pohánku, je to problém. Na Slovensku máme skôr iné komodity. Produkty som si teda hľadala po vlastnej línii – čo je v blízkosti, aké veľkosklady a výrobcovia. A tiež, či majú kvalitu, ktorú ja potrebujem.
Zohľadňujem pri výbere napríklad aj to, akú krajinu pôvodu ponúkajú. Ak sa dá, uprednostňujem produkty vrámci európskeho kontinentu. Snažím sa vyberať z čo najbližšej krajiny. Ak má napríklad niekto cícer z Izraela či Turecka, radšej si vyberiem ten, ako napríklad argentínsky.
Plánujete v blízkej dobe rozširovať sortiment?
Stále nemám napríklad slzovku nazývanú aj jóbove slzy (druh obilniny, pozn. red.). Už máme asi šesť druhov ryže, no chýba čierna ryža. Tieto potraviny by som rada doplnila.
Taktiež by som chcela aj fazuľu, no ak chcem lokálnu, je to obrovský problém. Mali sme poľskú, avšak tá je už vypredaná. Strukoviny sa všeobecne dovážajú z Číny, Etiópie a Kanady. Takže ak hľadáte dodávateľov napríklad z Maďarska alebo Česka, je to náročné.
Rada by som mala v obchode pestrec a bylinky ako napríklad medovku či mätu. Radi by sme ponúkali aj lyofilizované ovocie (sušené mrazom, pozn. red.). Od tohto sme sa však na jar a v lete zatiaľ rozhodli upustiť. Ľudia veľa cestujú, majú domáce ovocie aj na záhradách. Toto by sme chceli teda skôr až na jeseň.
Hovorili ste o tom, že na Slovensku nie je veľa pestovateľov strukovín. Čím to je?
Asi je to tým, že sú to pomerne náročné plodiny. Cena však nie je taká, že by napríklad bolo výhodné trápiť sa s bielou fazuľou. Naši poľnohospodári pestujú skôr repku, pšenicu, slnečnicu. To sú plodiny, na ktorých sa dá pri vývoze pomerne dosť zarobiť.
Fazuľa teda zrejme nie je taká zaujímavá z pohľadu financií. Na Slovensku je to teda asi najmä o peniazoch. Je tu tiež pomerne málo bio pestovateľov. Omnoho viac ich je v Česku. Tam sa rozmáhajú aj tie náročnejšie a menej populárne plodiny.
Prečítajte si aj:Sedem jednoduchých tipov, ako byť viac EKO
Ako sa môže bežný človek, ktorý chodí do práce a žije uponáhľaným životom, priblížiť k tomu, aby žil bez vytvárania zbytočného odpadu?
Mali by sme sa zamerať na to, aby sme odmietali jednorazové produkty. Teda tie, ktoré kúpite, použijete a vyhodíte. Dôležité je tiež recyklovať. U Slovákov je v tomto veľký nedostatok. Avšak, ak by sme aj všetko triedili, stále nás je veľa a tak by ten odpad vznikal vo veľkom množstve.
Mali by sme si povedať, či to, čo kupujeme, skutočne potrebujeme. Bežný človek, keď začne toto pozorovať, tak si hneď môže povedať, čoho by sa vedel vzdať. Aj my doma sme boli na tom podobne.
Napríklad sme si prestali kupovať minerálky v plastových fľašiach. Máme doma čistú vodu, nie je teda problém napiť sa z nej či uvariť čaj alebo kávu. Začali sme tiež kupovať menej oblečenia. Všetko to súvisí s minimalizmom.
Odmietneme tiež napríklad balenie si všetkého do nejakého zvláštneho vrecka. Na mrkvu či cibuľu si prinesieme vlastné obaly. Opätovne sa dajú použiť aj mikroténové vrecká. Aj plast teda nemusí byť iba zlý a jednorazový. Nedá sa spraviť veľké zmeny zo dňa na deň. Dá sa však postupne spraviť v rôznych veciach krok dopredu.
Dá sa podľa vás žiť bez toho, aby sme tvorili odpad?
Asi nie. Možno to dokážu ľudia v nejakom kmeni. No my v rozvinutej civilizácii by sme sa museli vrátiť k tomu, ako žili napríklad naše babky. Možno tie žili tak, že netvorili odpad. Spotrebovávali to, čo sa dopestovalo, čo bolo na dvore a lokálne.
Neviem si predstaviť, že by tak žila naša civilizácia. Človek chce mať rodinu, byť aj šťastný. Myslím si, že to by sme sa ja i moja rodina „scvokli“, ak by som naozaj chcela žiť bez odpadu. Človek od toho potom trocha aj upustí. Snažíme sa ho však minimalizovať.
Priemerný Slovák vyprodukuje 350 kilogramov odpadu za rok. Pre štvorčlennú rodinu je to teda vyše tony. Takže napríklad si doma môžeme dať za cieľ, aby sme tvorili iba polovicu z tohto čísla. Potom to znova znížiť a dostávať sa na stále menšie číslo. Nemusíme teda za zero waste hľadať nulu, ale jednoducho minimalizovať ten odpad.
Bezobalové potraviny Špajza fungujú od leta 2018. Väčšinu tovaru kúpite na váhu. Niektoré doplnkové produkty však nájdete aj v recyklovateľných či znovu použiteľných obaloch. Okrem rôznych druhov cestovín, ryže, korenín, múk, orieškov či olejov tak nájdete v obchode aj orieškové maslá, (vegánske) mlieka a jogurty či dokonca kozmetiku.
Písanie je mojou záľubou i prácou. Deň si neviem predstaviť bez šálky kávy. Vo voľnom čase najradšej pečiem alebo cvičím. Najtypickejšia je pre mňa charakteristika večný nevyliečiteľný optimista. 🙂