Diana Hokšová: Každému kolegovi sa snažím dať to, čo ma naučil riaditeľ nášho vydavateľstva

Diana Hokšová je úspešnou absolventkou žurnalistiky UKF v Nitre a momentálne si plní svoj najväčší sen − je šéfredaktorkou jedného z najúspešnejších internetových ženských portálov − Slovak Woman. Popri tom sa naplno venuje aj svojej kapele Stripless, s ktorou vyhráva slovenské súťaže pre mladé skupiny. Ako dokáže tieto dva životy skĺbiť, nám prezradila v rozhovore. 

Vyštudovala si žurnalistiku. Čo ťa viedlo k výberu tohto odboru?

Žurnalistika pre mňa bola odjakživa vášňou a jasnou voľbou. Už na základnej škole sme si vytvorili vlastný časopis, začala som písať svoje prvé skladby a bola som všade, kde sa niečo dialo. V tomto duchu som pokračovala aj na strednej, kde som patrila do redakcie školského časopisu, tvorila som rôzne scenáre či texty a čakala, kto nájde moje nedbalo pohodené ,,tajné” zošity. Pred maturitou, kedy som si mala vybrať svoj ďalší smer, som jednoznačne podala prihlášku na denné štúdium žurnalistiky v Nitre, kde ma, vraj kvôli predošlému štúdiu (technicko-informačné služby), prijať nemohli. V podstate to bola najväčšia facka v mojom živote a návrh na externé štúdium som okamžite na ústnom pohovore z hrdosti odmietla. S podkopnutým sebavedomím som sa zamestnala na trvalý pracovný pomer v spoločnosti, kde okamžite vytušili môj temperament, a napriek tomu, že som mala iba 19 rokov, postupovala som vyššie a vyššie na vedúce pozície. Táto skúsenosť mi dodala stratené sebavedomie a ja som sa opäť rozhodla pokoriť školstvo podaním prihlášky na štúdium. Pre nedostatok času a finančnú nezávislosť od rodičov som však už zvolila externú formu. Keď ma prijali, razom som opäť začala veriť, že sa mi už onedlho splní môj veľký sen a ja sa stanem redaktorkou, ktorá dobyje svet (smiech).

Podarilo sa ti uplatniť v odbore hneď po skončení školy?

Rada by som odpovedala pozitívne, avšak, žiaľ, nie. Každé periodikum, ktoré som oslovila, ma odbilo argumentom, že som iba absolvent bez adekvátnej praxe v tomto odbore. Tu sa opäť potvrdilo, že každý očakáva mladého zamestnanca s 20-ročnou praxou.

Diana Hokšová je absolventkou UKF, v súčasnosti pôsobí ako šéfredaktorka ženského portálu Slovak Woman. Foto: archív D. Hokšovej

Myslíš si, že univerzita dokáže poskytnúť študentom dostatočnú prax v odbore?

Reálne? Či už chodíte na interné alebo externé štúdium, titul, ktorý dostanete, má úplne rovnakú váhu. Nedovolím si hodnotiť denné štúdium, avšak ako externista som mala možnosť absolvovať jedinú skutočnú prax v inštitúcií, ktorú som si vybavila sama. Tých pár týždňov nikoho nezaujímate, zväčša vám na potvrdenie napíšu, čo chcete, a týmto sa ,,študentská prax” končí. Nielen že som za 5 rokov štúdia prešla niekoľkými zbytočnými predmetmi, ktoré mohla radšej nahradiť dostatočná prax v odbore, ale na niektorých zaujímavých prednáškach som sa nestretla ani s náznakom kreatívneho rozvíjania žurnalistu, ktoré by sa dalo využiť v zamestnaní. Práve preto sa v Slovak Woman snažíme podporovať mladých žurnalistov, ktorí majú záujem o plnohodnotnú prax, či už v rámci štúdia, alebo po ňom a poskytujeme im priestor a možnosť napredovať. V našom kolektíve, ktorý je podporovaný a naozaj motivovaný rôznymi odmenami, sa nachádza aj množstvo študentov z UKF, čomu sa veľmi tešíme. Keďže ma riaditeľ nášho vydavateľstva naučil mnohým veciam a postupom v oblasti žurnalistiky i marketingu, snažím sa ich posúnuť aj ďalším redaktorom, ktorí viditeľne napredujú a majú obdivuhodné výsledky. Priestor dáme každému, kto chce, má ,,chtíč” a chce byť najlepší. Čo sa však týka samotnej praxe na fakulte, určite je ešte množstvo vecí, ktoré by sa mali v oblasti štúdia žurnalistiky rozvíjať či prehodnotiť, avšak toto je už otázka na kompetentných.

Ako si sa dostala k postu šéfredaktorky v magazíne Slovak Woman?

Na začiatku všetkého bolo veľa odhodlania, no aj veľa odmietnutí… Až sa mi v bývalej práci dostal do rúk časopis Slovak Man, ktorý bol ,,iný”. Mal nadhľad, dôvtip a v každom riadku niečo zaujímavo drzé. Vedela som, že kto sedí na zadku a čaká na príležitosti, nezíska nič. A tak som sa v jeden decembrový večer odhodlala napísať pod pseudonymom priamo šéfredaktorovi magazínu Ondrejovi Adamcovi. Čuduj sa svete, odpísal mi. Avšak pretože som bola príliš ,,ženská”, ponúkol mi jedinečnú možnosť spolupráce. Neviem, či v tú noc padali hviezdy alebo som mala jednoducho šťastie na toho najinštinktívnejšieho človeka na svete, no dostala som šancu, aká sa neodmieta. Získala som príležitosť na vlastný projekt − ženský magazín Slovak Woman.

Aké boli začiatky tvojho šéfovania?

Zo začiatku bolo všetko, samozrejme, šialené. Dve roboty, diplomovka, štátnice, minimum spánku, žiadny osobný život, nastavenie nového režimu, strach zo zlyhania, snaha byť dokonalá a najlepšia. Túžba dokázať prvé výsledky ma hnala vpred a zo mňa sa stal workoholik na 110 %. Od začiatku som mala milión otázok, na ktoré som však dostala od mojich dvoch najbližších spolupracovníkov mnoho odpovedí. Diplomovku som sa prinútila napísať za jeden týždeň v čase od 21:00 do 3:00 a o 6:00 som vstávala do práce, kde som sa venovala aj nášmu magazínu. Všetko sa dá, len treba chcieť. Príležitosti sa treba chopiť, nech sú okolnosti akékoľvek, pretože iba tak môžete dosiahnuť skutočné výsledky.

Diana Hokšová titulka
Foto: archív D. Hokšovej

 Či už ide o gramatiku, štylistiku alebo tvorbu zaujímavých titulkov,
v oblasti žurnalistiky je všetko o neustálom zdokonaľovaní sa

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Aj keď sa snažím vstávať o šiestej ráno, budík prestávam prekladať cca o deviatej. Keď vstanem, vybehnem von so psom a ešte počas prechádzky zisťujem, aké sú „horúce správy“ dňa. Hneď ako si pripravím moju drogu − čierny čaj, začínam s editovaním článkov, komunikáciou s redaktormi a redakčnou radou, zostavovaním plánu dňa, písaním článkov a všetkých záležitostí okolo portálu. Aby som však mala aj pohyb a vyvetrala si sem-tam hlavu, snažím sa chodiť niekoľkokrát do dňa von so psom, čím načerpám energiu a nové myšlienky. Ak je pekne, podvečer vybehnem na bicykel, sushi či na pivo, a následne opäť sledujem, editujem, vyhodnocujem a zisťujem, čo by sme mohli urobiť lepšie, aby sme boli najúspešnejší. Byť redaktorom nie je zamestnanie, je to život, s ktorým musíte byť absolútne stotožnení.

Čo ťa dokáže najviac nahnevať ako šéfredaktorku?

Nejde ani tak o hnev, skôr ma mrzí, ak redaktori, ktorí chcú ľuďom prinášať nové informácie, nemajú záujem zdokonaľovať sa a učiť sa z vlastných chýb. Každému kolegovi, ktorý je u nás nový, sa snažím dať to, čo mňa naučil riaditeľ nášho vydavateľstva Next Media Group Ondrej Adamec. Mrzí ma však, ak venujem energiu editovaniu článku a prispievateľ to zoberie ako samozrejmosť bez snahy zdokonaliť sa. Či už ide o gramatiku, štylistiku alebo tvorbu zaujímavých titulkov, v oblasti žurnalistiky je všetko o neustálom zdokonaľovaní sa.

Kapela Stripless, v ktorej Diana zohráva rolu speváčky.
Kapela Stripless, v ktorej Diana zohráva rolu speváčky. Foto: archív D. Hokšovej

Ako stíhaš skĺbiť pracovný život, osobný život a ešte aj kapelu?

Zo začiatku to bolo trochu zložitejšie a v podstate som, ako sa hovorí, padala na hubu. Základom je však vyvážiť všetok svoj čas a uvedomiť si, čo je dôležité a na čo sa treba jednoducho vykašľať. A keď je k tomu práca vaším koníčkom, hudba dokonalým oddychom a k tomu sa pripojí ešte osobný život, nemôže byť ťažké fungovať pozitívne a vyvážene.

Chcela by si niekedy zmeniť svoju prácu?

Nikdy. Ktorá práca vám dá toľko voľnosti ako písanie pre Slovak Woman?

Na záver: Čo by si odkázala našim čitateľom, prípadne budúcim žurnalistom?

Či už ste študentom žurnalistiky, histórie alebo učiteľstva chémie, nikdy sa nevzdávajte svojich snov. Učte sa na vlastných chybách, poučte sa z omylov iných, no kráčajte vždy za svojím cieľom. Nenechajte sa odbiť neúspechom, pretože možno za ďalšími dverami stojí človek, ktorý vám jediným pohľadom zmení život k dokonalosti tak, ako sa to stalo aj mne.

 

 

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.