Autor: Juraj Pagáč
V minulosti bola politická angažovanosť mladých často spojená s protestmi v uliciach, študentskými hnutím, či aktivizmom na univerzitách. Dnes sa však čoraz viac presúva do online priestoru, najmä na sociálne siete ako Instagram a TikTok. Tieto platformy sa stali nielen miestom zábavy, ale aj nástrojom politického boja, šírenia názorov a mobilizácie mladej generácie. Je to však skutočná politická angažovanosť alebo len povrchný aktivizmus založený na trendoch?
Sociálne siete ako nový politický priestor
Sociálne siete umožňujú rýchle šírenie informácií a spájanie ľudí s podobnými názormi. Podľa výskumu Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie používa sociálne siete každý deň takmer 48 % Európanov. Mladí už nesledujú len tradičné médiá – politické informácie získavajú z krátkych videí, meme obrázkov či livestreamov influencerov. Kampane za klimatickú spravodlivosť, ľudské práva či sociálne reformy sa dnes často začínajú práve na TikToku alebo Instagrame. Sociálne siete znižujú bariéry vstupu do politiky – stačí jedno kliknutie a človek môže zdieľať petíciu, podporiť hnutie alebo vyjadriť názor. Mnohí mladí sa tak prvýkrát dostávajú do kontaktu s politickými témami. Tento fenomén sa označuje ako clicktivizmus–povrchný aktivizmus, keď zdieľanie príspevkov nahrádza skutočné činy. Mladí síce vyjadria názor online, no bez ďalšieho kroku zostáva ich angažovanosť len symbolická. Nevyžaduje si to však veľkú námahu, čo môže viesť k pocitu, že zdieľanie príspevku je dostatočným aktom politickej angažovanosti. Na druhej strane, sociálne siete majú obrovský mobilizačný potenciál. Hashtagy, výzvy na protesty a virálne videá môžu rýchlo vyvolať reálne spoločenské zmeny. Jeden z najvýznamnejších príkladov, keď Instagram a TikTok zohrali kľúčovú úlohu v politike, bolo hnutie Fridays for Future, ktoré začala Greta Thunberg v roku 2018, toto hnutie je skvelým príkladom toho, ako sa digitálna politická angažovanosť môže premeniť na reálne činy. Sociálne siete pomohli mladým aktivistom organizovať klimatické štrajky a mobilizovať tisíce ľudí po celom svete, čo viedlo k masovým protestom v tisíckach miest.
Manipulácia a dezinformácie
Problémom sociálnych sietí je však aj šírenie dezinformácií, zjednodušovanie komplexných problémov a manipulácia verejnej mienky. Algoritmy TikToku či Instagramu často zvýrazňujú extrémne názory a polarizujú spoločnosť. Mladí tak môžu byť vystavení propagande bez toho, aby si uvedomovali jej dôsledky. Sociálne siete využívajú algoritmy, ktoré zobrazujú používateľom obsah na základe ich predchádzajúcej aktivity. To môže viesť k vzniku tzv. „informačných bublín“, kde sa používateľom zobrazujú najmä príspevky, s ktorými už predtým súhlasili. Takéto prostredie posilňuje extrémne názory a môže uľahčiť šírenie dezinformácií, čím ovplyvňuje verejnú mienku bez kritického hodnotenia informácií.
Sociálne siete zmenili spôsob, akým sa mladí angažujú v politike – umožňujú im rýchlejšie sa spojiť, organizovať a šíriť dôležité myšlienky. Ak však má byť táto angažovanosť skutočne účinná, musí presiahnuť rámec lajkov a zdieľaní a premeniť sa na konkrétne činy. Instagramová revolúcia môže byť začiatkom, ale skutočné zmeny vyžadujú viac než len hashtagy a virálne videá. Bude generácia Z schopná túto digitálnu angažovanosť preniesť aj do volebných miestností a reálnej politiky?
Titulný obrázok: unsplash.com
