autor: Juraj Pagáč
Z novinárky europoslankyňa. Rozhodla sa neostať len pri komentovaní diania, ale priamo ho ovplyvňovať. V rozhovore prezrádza, prečo vstúpila do politiky, čo ju na práci v Bruseli baví, ako sa snaží priblížiť Európsku úniu ľuďom a prečo by sa mladé ženy nemali báť angažovať vo verejnom živote.
Čo vás viedlo k tomu, že ste opustili kariéru novinárky a vstúpili do politiky? Aké osobné či spoločenské podnety vás k tomu motivovali, s akými výzvami ste sa pritom stretli a prečo ste si vybrali práve Progresívne Slovensko ako platformu na ovplyvňovanie verejných vecí?
Politická a spoločenská situácia na Slovensku ma prinútila konať – už som sa nechcela len prizerať, ako sa oslabuje právny štát, médiá, príroda, kultúra, úcta k ľuďom, naša politická scéna veľmi zhrubla, veľa sa útočí na tých najzraniteľnejších a namiesto rešpektu sa z ľudí stávajú len nástroje politického boja. A Progresívne Slovensko som si vybrala preto, že najlepšie odráža moje hodnoty a víziu krajiny, v ktorej chcem žiť.
Čo na svojej práci máte rada a čo naopak nie?
Je pre mňa poctou zastupovať Slovensko v Európskom parlamente. Na svojej práci si vážim možnosť ovplyvňovať legislatívu nielen pre našu krajinu, ale pre celú Európu, spolupracovať s inšpiratívnymi ľuďmi a rozširovať si obzory v efektívnom, vecnom prostredí, a v neposlednom rade mojich kolegov a kolegyne. Nemám rada nenávistné, prázdne a riešení zbavené debaty či politický exhibicionizmus, atmosféru presýtenú nenávisťou. Ale to vnímam viac v slovenskom ako v európskom kontexte.
Ako vyzerá váš typický pracovný deň? Nechýba Vám niekedy práca novinárky?
Môj pracovný deň závisí od toho, kde práve som – v Štrasburgu, Bruseli alebo na Slovensku. V Štrasburgu prebiehajú plenárne zasadnutia plné hlasovaní a debát, v Bruseli sú to výbory, politické skupiny, a stretnutia so zástupcami rôznych sektorov. Na Slovensku sa snažím byť čo najviac medzi ľuďmi a približovať im prácu europoslanca.
Ako sa snažíte z vašej pozície priblížiť občanom úlohu Európskeho parlamentu a zvýšiť ich záujem o európske záležitosti?
Osobnými stretnutiami aj intenzívnym pokrývaním diania v Európskom parlamente na sociálnych sieťach ako Instagram či LinkedIn, alebo v podcaste Duo z Bruselu, s Danušou Nerudovou.
Čo vás viedlo k realizácii dvoch vašich aktivít mimo EU – organizovaniu sitdown diskusií spolu s Ľudovítom Ódorom po regiónoch a tvorbe podcastov s Danušou Nerudovou? Lebo na Slovensku nie sú takéto aktivity až tak tradičné.
Pretože si myslím, že europoslancov nemajú občania a občianky vidieť a vnímať len pol roka pred európskymi voľbami, ale majú byť prítomní a viditeľní počas celého mandátu. A aj tieto formy diskusií tomu môžu pomôcť.
Myslíte si, že Slováci dostatočne rozumejú fungovaniu Európskej únie, najmä hlavným inštitúciám ako Európsky parlament, Európska komisia a Rada EÚ, a majú prehľad aj o úlohe a moci politických frakcií v Európskom parlamente? Ak nie, kde vidíte hlavné nedostatky v povedomí verejnosti?
Vždy to môže byť lepšie. Povedomie o fungovaní EÚ na Slovensku sa síce zlepšuje, no stále je čo zlepšovať. Pomohla by väčšia aktivita europoslancov doma, lepšia výchova k európanstvu v školách, ale aj väčší záujem médií. Sú to prepojené nádoby, jedno bez druhého fungovať nebude. Dobrou správou je, že v ostatných voľbách do EP bolo voliť najviac ľudí zatiaľ, takže si myslím, že informovanosť a uvedomenie si dôležitosti našich zástupcov a zástupkýň v Európskom parlamente sa postupne, hoc pomaly, zlepšuje.
Existuje nejaký dezinformačný naratív o EÚ, s ktorým sa často stretávate? Ako proti nemu bojujete?
Množstvo. Že v EÚ nútime ľudí jesť hmyz, alebo že istá skupina politikov sú „vojnoví štváči“, hoci podporujú Ukrajinu. Najviac ma však trápi mýtus o „diktáte Bruselu“, hoci rozhodnutia robíme aj my, Slováci. Proti týmto naratívom bojujem vysvetľovaním a ukazovaním reality svojou prácou.
Ako hodnotíte úlohu sociálnych médií v šírení informácií o práci Európskeho parlamentu?
Môžu byť veľmi prínosné aj veľmi deštruktívne, ako pri všetkom. Podľa toho, ako sa ich na toto informovanie kto rozhodne použiť.
Aké sú podľa vás najdôležitejšie témy, ktorým by sa mal Európsky parlament venovať v najbližšom období?
Európsky parlament by sa mal sústrediť na posilnenie obrany, konkurencieschopnosti, inovácii, zachovanie digitálnych pravidiel a dôsledné dodržiavanie ľudských práv a právneho štátu vo všetkých členských krajinách.
Ako feministka – čo by ste odkázali ženám, najmä tým mladým, aby boli aktívnejšie vo verejnom živote a nebáli sa angažovať?
Nebude to ľahké, ale je to dôležité. Veľa síl a vnútorného presvedčenia o tom, prečo to robíte, a aký to má pre vás zmysel.
Ako zvládate vašu prácu a zároveň si dokážete nájsť čas pre svoju rodinu?
Nie je to jednoduché, asi ako každá pracujúca matka. Mám šťastie, že môj manžel je nielen skvelý, ale má aj flexibilnú prácu, takže sa vieme vystriedať, a tiež máme úžasných ľudí okolo seba.
Ako sa vám zmenil život po tom, ako ste sa stali europoslankyňou a presťahovali sa do Bruselu?
Život sa mi výrazne zmenil – viac chodím na bicykli a používam dáždnik. Pracovne cítim väčšiu zodpovednosť voči Slovákom, ktorých zastupujem, a súkromne, deti objavujú nové prostredie, jazyky a mesto. Je to intenzívne, ale krásne.
Čo vám robí najväčšiu radosť mimo politiky?
Moja rodina.
Aký podcast najradšej počúvate vo svojom voľnom čase? A prečo?
Rada počúvam EU Confidential od Politico pre jeho aktuálne a dobre spracované európske témy, The Daily od New York Times, a zo slovenských najmä V redakcii, Rozhovory ZKH a Dejiny – podľa hostí.
Ak by ste mali možnosť napísať list svojmu mladšiemu ja z čias práce v médiách – čo by ste si odkázali?
Upokoj sa. Nemusíš stihnúť všetko hneď, nenaháňaj sa zbytočne a snaž sa si ten proces rastu aj užiť, nielen odpracovať. Veľa čítaj, zaujímaj sa, nezatváraj sa do bublín, vystavuj sa veciam, ľudom či názorom, ktoré ti nie sú vlastné. Bude dobre!
Kde sa vidíte o päť rokov?
S mojou rodinou, kdekoľvek nás to zaveje. A verím, že stále v politike.
Titulná fotografia: Osobný archív Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej
