autorka: Michaela Študencová
V živote si užívam svoju rolu tichého pozorovateľa. Zapájanie sa do debát radšej nechávam iným – nie preto, že by som nemala čo povedať, ale preto, že moje myšlienky znejú v hlave vždy lepšie než nahlas. Pri nečakanom stretnutí s niekým známym odpočítavam sekundy očného kontaktu, aby som nepôsobila neslušne, a po krátkom úsmeve odvraciam pohľad k zemi, kde sa, mimochodom, okrem mojich tenisiek nič zaujímavé nenachádza. Potom si vydýchnem od úľavy a kráčam ďalej. Žiadne veľké rozhovory. Žiadne vykecávačky o živote. Žiadne ,,tak čo, ako sa máš‘‘ zo slušnosti. Skrátka žiadnen small talk.
Instagram pozná moju odvážnejšiu stránku. Na profile mám viac fotiek ako slov použitých pri bežnej konverzácii za celý týždeň. Síce moja fotka cappuccina z kaviarne zahviezdila, no ja som si objednala caffé latte a príliš som sa hanbila čašníkovi oznámiť jeho chybu. Moje extravagantné pózy pri západe slnka? V skutočnosti som pätnásť minút sedela na lavičke so strachom, že niekto prejde okolo a bude sa na mňa pozerať ako na blázna, ktorý sa snaží pôsobiť ako hlavná hrdinka romantického filmu.
Na Instagrame som normálny človek, ktorý rád zdieľa radosti každodenného života. No v realite som dievča, ktoré sa tvári, že číta nástenku, len aby sa nemuselo s nikým rozprávať. Som introvert s kúskom skrytého extroverta. Kým ma nikto v spoločnosti nebude nútiť hovoriť o mojich instastorkách, rada zostanem verná svojmu dvojitému životu. Lebo priznajme si, svojím spôsobom ho má každý človek.
Titulná fotografia: unsplash.com
