Autor: Juraj Pagáč
Matej Drlička, bývalý šéf SND a operný hudobník, dnes pôsobí ako podnikateľ a kultúrny aktivista. V rozhovore hovorí o detstve v umeleckej rodine, vedení SND počas politických tlakov a o dôležitosti nestratiť hlas – ako občan aj kultúrny profesionál. Prezradil tiež, čo z neho robí workoholika a prečo vníma kultúru ako vodu.
Čo Vás viedlo k práci v kultúrnom priemysle? Bola to vášeň pre umenie, náhoda alebo niečo iné?
Môj otec bol aktívny profesionálny hudobník, dnes je už len pedagóg. Vyrastal som v umeleckom prostredí a cítil som sa v ňom prirodzene. Od detstva som o inej, ako umeleckej kariére nikdy neuvažoval.
Ako bývalý šéf SND ste riadili divadlo, ktoré sa skladá z troch súborov: činohry, baletu a opery. V ktorej z týchto komôr sa vám najlepšie pracovalo a prečo?
Jednoznačne Činohra. Bola tam najpríjemnejšia atmosféra a silná kolektívna integrita. Napriek tomu, že pochádzam z hudobného prostredia a v minulosti som hral v orchestri Opery SND, činohra mi učarovala najviac. Možno aj preto, že ako jediná súčasne aktívne reagovala na politické tlaky a odmietala cenzúru. Opera bola a je stále konformná, bez väčšieho záujmu. Väčšina členov baletu pochádza zo zahraničia a verejné dianie ide mimo nich. Obe zložky sa správali, akoby sa ich politika netýkala.
Ako ste sa vyrovnávali s tlakom a očakávaniami v pozícii šéfa SND? Mali ste nejaké stratégie na zvládanie stresu?
Rád pracujem pod stresom. Nemám problém s riešením kríz a zložitostí. Moja stratégia je vždy rovnaká: počúvať, učiť sa porozumieť problému, diskutovať, byť schopný prijať náročné a nepopulárne rozhodnutia, pokiaľ som si istý ich prínosom – a následne dané riešenie dôsledne implementovať. Súčasťou mojej pracovnej metódy je aj schopnosť ustúpiť, urobiť kompromis, “nejsť cez mŕtvoly”.
Aké pocity vo Vás vyvolalo odvolanie z funkcie šéfa SND? Ako ste túto situáciu vnímali?
Bola to zaujímavá zmes emócií. Cítil som úľavu, hnev aj pocit nespravodlivosti. Vedel som, že moje odvolanie sa blíži, a nebol som prekvapený, keď napokon prišlo. Do poslednej chvíle som síce veril, že to ustojím, a že ministerka Šimkovičová si nedovolí nechať fungovať SND v provizóriu bez generálneho štatutára, no aj tak ma to napokon veľmi neprekvapilo.
Aký moment vo vašej kariére bol pre Vás najviac formujúci a prečo?
Mám 48 rokov, čiže môj život je plný nečakaných momentov, odbočiek a výziev. Medzi kľúčové patrí štúdium na Duquesne University po Nežnej revolúcii, spolupráca s profesorom Michel Lethiecom, návrat na Slovensko a založenie festivalu Viva Musica!, práca v SND, či projekty v zahraničí. Neustále sa posúvam vpred – je to dynamická a vzrušujúca cesta.
Máte nejaké rituály alebo návyky, ktoré vám pomáhajú byť produktívnym?
Nemám žiadne špecifické rituály – alebo si ich aspoň neuvedomujem.
Aká kniha, film alebo pieseň Vás v živote najviac ovplyvnila?
Ovplyvnilo ma veľa kníh, pár filmov a nekonečne veľa hudby. Vybrať z každého jeden príklad je nemožné. Čítam veľa – od beletrie až po literatúru faktu. Momentálne mám rozčítaných päť kníh. Na filmy mám čas len počas dlhých letov, no hudbu objavujem neustále – bez predsudkov a bez hraníc. Milujem Mahlera, Straussa, Daft Punk, Cheta Bakera, Bowiego, Zimmera, Joni Mitchell, Berlin Manson a samozrejme Mozarta – najväčšieho génia všetkých čias.
Na čom momentálne pracujete? Môžete nám prezradiť niečo o vašich aktuálnych projektoch?
Momentálne finišujem s prípravou konferencie Otvorená kultúra, ktorá sa uskutoční 29. a 30. mája v Starej tržnici. Privítame hostí z Európy aj Slovenska – politikov, umelcov, odborníkov aj novinárov. Témou bude politizácia kultúry a vzostup krajne pravicových ideológií. Popri tom v mojej agentúre pripravujeme eventy pre našich klientov a blíži sa aj 21. ročník Viva Musica!.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Je niečo, na čo sa obzvlášť tešíte?
Aktuálne by som sám seba opísal ako podnikateľa a aktivistu. Verím, že sa mi bude aj naďalej dariť v biznise, a zároveň chcem aktívne prispievať k obrane demokratických hodnôt a právneho štátu. Naša spoločnosť čelí riziku extrémizmu a ovládaniu verejného priestoru ľuďmi, ktorí sa navonok tvária ako obhajcovia tradičných hodnôt či sociálnej spravodlivosti, no v skutočnosti sledujú len vlastné záujmy. Preto verím, že aj poctivý biznis, aj poctivý aktivizmus sú pre našu krajinu dôležité.
Ak by ste mali opísať váš pracovný štýl, aké tri slová by ste použili?
Počúvať, makať a doťahovať.
Čo Vás motivuje pokračovať v tom, čo robíte? Kde nachádzate inšpiráciu?
Inšpiráciu nachádzam vo všetkom. Som zvedavý ako dieťa. Milujem nové výzvy. Každý deň sa teším do práce. Som autentický workoholik. Mám šťastie, že mám ženu, ktorá ma ľúbi takého, aký som.
Čo je podľa Vás najväčšou výzvou kultúrnej obce?
Odborný úpadok a populistické zásahy.
Mala by podľa Vás kultúra ľudí spájať?
Kultúra je ako voda. Spája. Rozdeľuje. Prenikne všade. Ak je čistá, lieči, Ak je otrávená, zabíja. Kultúra sme my a my sme kultúra.
Čo robíte, ak práve nepracujete?
S rodinou veľa cestujeme, najmä v zime do tepla. A máme dve chalupy, o ktoré sa treba starať – a to je tiež práca, takže pracujem, aj keď dovolenkujem. A zo všetkého najradšej čítam.
Aký je Váš najlepší tip na úspech alebo prekonanie výziev? Máte nejaké životné motto?
Robte to, čo Vás baví.
Titulná foto: Osobný archív Mateja Drličku
