Autor: Leonard Ďurický
Divákov dokázala dvíhať zo sedadiel jeho elegancia a prehľad v hre. Vynikal predovšetkým technikou a zahrávaním štandardných situácií. Rodák z Nitry pred týždňom oslávil okrúhle 60. narodeniny. Poďme si teda spoločne zaspomínať na jeho kariéru a cestu k samotnému vrcholu.
Už od detstva bola jeho priateľom futbalová lopta. Ľuboš žil spoločne so svojou rodinou v Mlynárciach a navyše neďaleko ihriska. Jeho mama Veronika spomínala na príhody, kedy dokázal zaspať v posteli s futbalovými kopačkami. Rád zvykol počúvať príbehy zo zápasov a neskôr ich vedel takmer všetky naspamäť. Tieto príbehy si medzi sebou vymieňali jeho otec so strýkom. Otec bol tiež futbalistom, pôsobil v klube AC Nitra. Futbalu sa nevyhol ani starší brat Róbert.
Zrejme aj z tohto dôvodu sa u Ľuboša prejavila túžba pôsobiť na najvyššej úrovni. Ako malý chlapec sa po otcovej rade zapísal do mužstva mladších žiakov. Neskôr bol členom mužstva Plastiky Nitra. V tých časoch ho trénoval Milan Lešický. Prechádzal postupne jednotlivými kategóriami. Na ihrisku bola jeho silnejšou stránkou prevažne technika než fyzická sila.
Po rôznych hosťovaniach a vypadnutí Nitry do druhej ligy sa dočkal svojho debutu. Stalo sa tak 16. októbra 1983 v zápase proti Tepliciam, ktorý Nitra nakoniec nevyhrala. Potešením mohol byť ale návrat medzi elitu a premiéra v nitrianskom drese. Za Nitru odohral dokopy šesť sezón a prvý gól strelil do siete Bohemians Praha v roku 1986.
Po solídnych výkonoch si vyslúžil miesto v československej reprezentácií. Premiéru v najcennejšom drese absolvoval 11. novembra 1987 proti Walesu. Neskôr sa mužstvo pod vedením Jozefa Vengloša prebojovalo na MS 1990 v Taliansku. Do pamäte divákov sa tiež zapísalo Moravčíkovo vylúčenie vo štvrťfinále proti Nemecku. Príčinou bola vyzutá kopačka a jej vykopnutie do vzduchu.
Z Nitry do sveta – klubové dobrodružstvá a nezlomný vzor pre mladých športovcov
Následne prišiel prvý prestup do zahraničia. Moravčíka si poistil francúzsky klub Saint-Étienne. Vo Francúzsku sa stal neskôr najlepším cudzincom v najvyššej súťaži. Počas šiestich rokov odohral v drese tohto tímu 197 zápasov a nastrieľal 31 gólov. Po finančných problémoch sa sťahoval do klubu SC Bastia, teda do tímu z nižšej súťaže. Tam sa mu podarilo vydržať 2 roky a jeho ďalšou zastávkou v kariére bolo Nemecko. Upísal sa tam klubu MSV Duisburg, neskôr priznal, že vynechával tréningy a odohral v priemere iba 5 zápasov. Po ukončení angažmánu uvažoval nad koncom kariéry, všetko sa ale zmenilo prestupom do Škótska. V Celticu Glasgow si ho vyhliadol Jozef Vengloš a Ľuboš tak putoval do jedného z najslávnejších klubov na svete. Očakávania mali predovšetkým fanúšikovia a médiá rovnako neprichádzali s priaznivými reakciami.
Príčinou v tomto prípade bol samotný vek, keďže Moravčík mal v čase prestupu už 33 rokov. Lenže on posledné slovo ešte nepovedal a časom sa stal veľkým obľúbencom tribún. Dokázal to potvrdiť v zápase proti najväčšiemu rivalovi z Glasgowu Rangers. V tomto zápase sa do listiny strelcov zapísal dvojicou gólov a neskôr si vyskúšal aj pôsobenie v Lige Majstrov.
Jednalo sa o jednu z vydarených kapitol, o čom svedčí dvojnásobné víťazstvo ligových titulov v rokoch 2001 a 2002. Do vitríny zároveň pridal národný pohár a v roku 2001 ho Celtic zaradil do svojej Siene slávy. Veľké dobrodružstvo vo svojej úctyhodnej kariére zakončil v japonskom klube JEF United Ičihara.
Príbeh Ľubomíra Moravčíka určite ovplyvnil množstvo generácií. Z obyčajného chlapca sa stala hviezda na najvyššej úrovni. Sám dokázal, že sa netreba nikdy vzdávať a ísť si svojou nezlomnosťou a túžbou za najväčším snom. Aj preto mu želáme veľa zdravia, šťastia a lásky v jeho živote, nech je aj naďalej inšpiráciou pre mnohých začínajúcich futbalistov.
Titulná fotografia: Slovenský futbalový zväz
