Autorka: Nina Stančeková
Blíži sa skúškové obdobie, ktoré je pre mnohých z nás zdrojom stresu. Tento pocit však nezažívame len pri skúškach – náročné situácie všetci dobre poznáme a stretávame sa s nimi takmer každý deň. Aj preto nám Študentský parlament v rámci stretnutí “Si v pohode?” priniesol svoju poslednú časť s názvom “Zvládanie stresu”, ktorá sa uskutočnila v Študentskom cetre UKF. Pochopiť stres, naučiť sa ho zvládať a efektívne s ním pracovať nám pomohli psychologičky PhDr. Andrea Fejová, Mgr. Gabriela Balko a Mgr. Natália Marková.
Čo je to stres?
Stres je prirodzená reakcia organizmu na situácie, ktoré vnímame ako náročné alebo ohrozujúce. Dokáže nás dokonca natoľko paralyzovať, že nedokážeme premýšľať, hýbať sa či rozprávať. Samotný stres nám neškodí – škodí nám to, čo po ňom robíme. Preto je dôležité nekŕmiť ho, ale snažiť sa ho zmierniť.
Stres a sociálne siete
Pomáhajú nám sociálne siete pri zvládaní stresu alebo ho skôr zhoršujú? To bola jedna z otázok, ktorú sme si na stretnutí položili. Zdá sa, že na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Niektorým ľuďom pomáha zdielanie skúseností – uvedomia si, že v tom nie sú sami a že aj ostatní podobné situácie zvládli. Môže ich to povzbudiť či namotivovať.
Na druhej strane však vieme, že na sociálne siete zvyčajne uverejňujeme len tie najlepšie momenty svojho života. Len málokedy zdieľame niečo negatívne. To môže vytvárať skreslený obraz: zdá sa nám, že ostatní všetko zvládajú bez problémov, zatiaľ čo my zlyhávame. V dôsledku toho náš stres rastie a cítime sa ešte horšie.
Sociálne siete sú teda dvojsečná zbraň – každý z nás ju drží z tej strany, ktorá nám práve vyhovuje.
Ako bojovať proti stresu?
Pri strese máme spravidla dve reakcie – bojovať alebo utiecť. Na besede sme sa venovali dvom formám, ktoré nám môžu pomôcť pri jeho zvládaní a bojovaní proti nemu: fyzická a duševná forma.
Fyzická forma zahŕňa rôzne techniky, ktoré pracujú s telom. Patria sem napríklad dychové cvičenia, ovlaženie sa studenou vodou alebo metóda 5-4-3-2-1, ktorá pracuje s našimi zmyslami. Všetko sú to činnosti, ktoré fyzicky cítime.
Duševná forma spočíva v rozhovore so sebou samým – či už nahlas alebo v mysli. Človek si začne pomenúvať situáciu, v ktorej sa práve nachádza, opisuje, čo vidí okolo seba a tým sa postupne upokojuje. Mozog tento osobný preslov vníma podobne, ako keby k nám prehováral niekto iný, čo pomáha zmierniť stres.
Každý sme individuálny a na každého zaberá niečo iné. Preto si treba vyskúšať oba varianty a vybrať si ten, ktorý nám vyhovuje.
Ako znížiť stres?
Počas diskusie sme dostali niekoľko tipov, ako efektívne znižovať stres:
- Zastaviť sa na pár minút – žijeme v rýchlej dobe, preto sa na chvíľu zastaviť a pobudnúť v tichu aspoň päť minút nie je nikdy na škodu.
- Pozrieť sa do minulosti/budúcnosti – ak sa ocitneme v stresovej situácii, ktorú sme ešte nezažili, môžeme sa pozrieť do budúcnosti a položiť si otázku: ,,Ako ma táto situácia ovplyvní o päť rokov?”
Ak sme v situácii, ktorú sme už zažili a poznáme ju, je užitočné sa vrátiť v myšlienkach do minulosti a spomenúť si, ako sme ju zvládli pred tým.
- Nastavenie latky úspechu – úspech nemusí vždy znamenať, že skúšku spravíme. Niekedy je úspechom už len to, že na skúšku prídeme a skúsime to.
- “Musím” verzus “chcem” – na stretnutí sme si rukou chytili hrdlo a vyslovovali slová musím a chcem. Skúste si to aj vy teraz. Len pri vyslovení cítime, ako sa nám pri slove musím hrdlo sťahuje a pri slove chcem je uvoľnené. Presne tak reaguje celé telo. Preto si nehovorme: “Musím tú skúšku urobiť”. Nahraďme to: “Tú skúšku chcem urobiť”.
,,Požiadať o pomoc je superschopnosť”
V boji proti stresu a iným negatívnym myšlienkam existujú určité stupne, ktorými si môžeme prejsť. Ako prvé by sme sa mali pokúsiť si pomôcť sami – napríklad pomocou fyzických či duševných techník, ktoré boli spomenuté vyššie. Ak však zistíme, že na to sami nestačíme, pretože sme do problému príliš ponorení, je úplne v poriadku požiadať o pomoc niekoho iného, napríklad kamaráta. Je však dôležité, aby sme žiadali o podporu, nie o to, aby situáciu vyriešili za nás. Ak ani to nepomôže, nie je hanbou obrátiť sa na psychológa. Ako povedala PhDr. Andrea Fejová: ,,Požiadať o pomoc je superschopnosť.” Stretnutie moderovala jedna zo študentiek zo Študentského parlamentu. Tá kládla otázky prítomným psychologičkám, ktoré nám pomaly objasňovali záhadu stresu. Okrem toho sme robili aj zaujímavú aktivitu – na papier sme napísali veci, ktoré nás stresujú a následne sme ich rozdeľovali na tie, ktoré máme pod kontrolou a tie, ktoré nemáme. Dostali sme aj domácu úlohu – vyrobiť si vision board vecí, ktoré nám pomáhajú zvládať stres. Samozrejme, bol vytvorený priestor aj na naše otázky. Celé stretnutie bolo veľmi prínosné a verím, že sme si všetci z neho niečo odniesli.
Titulná fotografia: Nina Stančeková
