
Prečo by mala byť vdova smutná, keď môže byť prefíkaná? Nová hra Divadla Andreja Bagara vám prináša pohľad na mužské dvorenie, vyznávanie lásky a ženskú šikovnosť, lebo aj tak vždy všetko dopadne presne tak, ako si zástupkyne krajšieho pokolenia zmyslia.
Existujú štyri druhy zvádzania. Nestálo anglické, nafúkane španielske, afektovane francúzske a žiarlivo talianske. Ktoré z nich zapôsobí na krásnu vdovu Rosauru (Daniela Kuffelová) tak, že sa za jeho predstaviteľa nakoniec vydá? To sa dozviete, ak prídete na jednu z repríz najčerstvejšieho prírastku v repertoári DAB, komédie Prefíkaná vdova.
Postava, bez ktorej sa nezaobišla snáď ani jedna scéna, je Arlecchino v podaní Martina Šalachu. V jednej chvíli čašník, v druhej poslíček, v inej je dokonca prezlečený za ženu. Štyria gavalieri Rozbeef (Juraj Ďuriš), Le Bleau (Juraj Hrčka), Don Alvaro (Peter Oszlík) a Di Bosco Nero (Roman Poláčik) by bez neho boli nahratí. Vždy im rád poskytne svoje služby, šarmantne a popletene odovzdá odkazy a za finančné ohodnotenie sa poďakuje: „Feng šuej.” Ako dohadzovačka sa uplatní nielen Rosaurina matka Beatrice (Gabriela Dolná), ale aj jej slúžka Marionette (Lenka Barilíková). Vďaka nim si nájde manžela aj sestra vdovy Eleonora (Alena Pajtinková). V dvojrole ako mŕtvy manžel a živý švagor sa predstaví Vladimír Bartoň.
Samotný dej vhodne dopĺňajú hudobné vstupy. Adepti na sobáš s Rosaurou zaspievali piesne, ktorých textami sú známe ľúbostné listy. Komické situácie v hre vytvárajú okrem samotných replík aj jazykové problémy a prízvuk, a tak o „hlášky” nie je núdza: „Sadnite si.” „Až na vás.”
Z hry si môžete odniesť aj rady do života. Hlavne sa veľmi nezahrávajte s láskou, aby ste niekomu nezlomili „šity”. A nedávajte Le bozk tomu, kto nechce, lebo by ste za to mohli dostať pravú taliansku Le facku.
Sezóna smiechu sa naozaj začína s humorom. Dokonalá inscenácia od režiséra Michala Náhlíka vás nenechá smutnými, iba že by vám tiekli slzy od smiechu. A keď vás počas predstavenia bude bolieť bránica a iné vnútorné orgány, vedzte, že hra ešte nie je na konci.
autorka textu: Mária Brišová
autor fotgrafií: René Miko