Pozeráte s beznádejou na kopu kníh na stole. V hlave sa vám víria kadejaké katastrofické predstavy o tom, ako z knihy vylezie príšera a zhltne vás. Otvorím ju? Neotvorím? V triede u skúšajúceho to však bude oveľa horšie. Áno, skúškové je čoraz bližšie. Mozog ste nastavili na plné otáčky a vy sa miestami až čudujete, čo všetko ste schopní si zapamätať. Alebo nie? Zaostrili sme na náš (momentálne najdôležitejší orgán) mozog.
Odborníci na náš mozog sa zhodli v jednej veci. Človek využíva len asi 3% z celkovej kapacity mozgu. A tá zvyšná väčšina? Nuž, keďže dokážeme využiť len tie 3%, je otázne, či niekedy prídeme na to, čo je v tej neprebádanej a tajnej časti mozgu. Mali by sme si však položiť otázku, či by vôbec bolo dobré chodiť po svete s väčšou kapacitou mozgu, než je obvyklé. Zoberme si napríklad takého Einsteina. Ten využíval svoj mozog na 6-10 % a bol jedným z najväčších géniov tohto sveta. Rozumel sa do vecí, o ktorých „normálny” človek nemá ani šajnu, no nevedel si obuť ponožky. A preto väčšinou chodil bez nich. Bez pomoci iného, normálneho človeka by určite nedosiahol to, čo dosiahol. Nie nadarmo sa vraví, že genialita hraničí s bláznovstvom.
Skutočne sú nervové bunky nenahraditeľné?
Predstavte si, že kým sme sa vyvíjali v maternici a postupne sa z nás stával malý človek, každú minútu nám pribudlo 250-tisíc nervových buniek. Zdá sa vám to neuveriteľné? Keď sme sa narodili, náš mozog ich mal sto miliárd. Donedávna si vedci mysleli, že nervové bunky len zanikajú a nemajú schopnosť regenerácie. Nedávne štúdie však naznačujú, že mozog môže byť schopný vytvárať i nové nervové bunky. Experimenty sa robili síce len s potkanmi, no možnosť tvorenia nervových buniek je i u človeka dosť reálna.
Za všetko môže hipokampus
Hipo… čo? Knihovník nášho mozgu. Triedi všetky informácie, ktoré sa do mozgu dostanú. Tie nepodstatné rýchlo zabudneme, tie podstatné ukladá do políc. Samozrejme, pri tom mu pomáhajú aj iní pomocníci, no to by sme už prešli na hodiny fyziológie. Pamätáte si však niečo z obdobia, keď ste mali menej ako 2 roky? Väčšinou nie. Viete prečo? Vysvetľuje sa to tým, že hypokampus, skladisko dlhodobej pamäti, dozrieva až vo veku troch rokov. Nič si teda nerobte z toho, keď vám starší pripomínajú, ako ste sa so susedom hrávali nahí v piesku a vy si to nepamätáte.
Iste poznáte pocit, keď si chcete niečo veľmi zapamätať, ale jednoducho to nejde. Je to skrátka preto, lebo vás to nezaujíma, nemáte žiadnu motiváciu a skôr ako na to, čo si máte zapamätať, sa sústredíte na sýkorky v kŕmidle. Jedna dobrá rada – motivujte sa. Kreslite si to, vytvárajte všelijaké nezmyselné spojenia, ak máte básnické črevo, zarýmujte si. Ak si spravíte z učenia zábavu, váš mozog ukryje i tú najzložitejšiu definíciu do zásuvky a v prípade potreby ju len otvoríte a prečítate.
Máte chuť nadopovať sa kadejakými tabletkami?
Určite to nerobte. Náš mozog je tak geniálny vynález, že nepotrebuje žiadne chemické látky na podporu výkonnosti (samozrejme, ak netrpíte nejakou chorobou). Ak má človek pocit, že mu nepáli a nevie do tej hlavy dostať nič prospešné, vyskúšajte šport. Do mozgu sa vám nahrnie viac kyslíka a vy budete mať pocit znovuzrodenia. Ďalším vynikajúcim pomocníkom môže byť i vyvážená strava. Na pozornosť a pamäť sú veľmi dobré vajíčka či sója, obsahujúce lecitín. Mozgovú aktivitu prebúdzajú i bielkoviny, no vyvarujte sa tukov a cukrov. Deti sú síce od sladkostí hyperaktívne, no náš mozog utlmujú.
Preverte svoj mozog
Na internete sme narazili na malý test, ktorým si môžete preveriť svoj mozog. Ak máte chuť, smelo do toho! Máte naň len 5-6 sekúnd! Ak chcete byť férový a poznať pravý výsledok, nepodvádzajte. Úloha je jednoduchá:
Spočítajte, koľko ráz sa písmeno F vyskytuje v nasledujúcom anglickom texte:
FINISHED FILES ARE THE RESULT
OF YEARS OF SCIENTIFIC STUDY
COMBINED WITH THE
EXPERIENCE OF YEARS
Výsledok testu:
Tak, koľko F ste napočítali? Tri? Nesprávne! Je ich tam šesť a nie je to vtip. Je to neuveriteľné, ale mozog nedokáže spracovať slovo OF. A kto napočítal na prvý raz 6 F, je génius. 🙂
Tak či onak, o mozog sa treba príkladne starať. Je naším mostom k úspechu nielen v škole, ale i v živote. Preto nezaháľajte a trénujte ho. Nie ťažkými definíciami, ktorým nikto nerozumie, ale niečím, čo vás baví. Hrajte sa so svojím mozgom. Najradšej má hlavolamy, krížovky, básničky… možností je veľa. A odvďačí sa vám tým, že v starobe za vami nepošle Alzheimera na návštevu.
autorka článku: Dana Bednárová
zdroj fotografie: reclaiming.com
