Pedagógovia a študenti z Katedry žurnalistiky a nových médií v Nitre aj po siedmich rokoch s úctou spomínajú na svojho kolegu Jána Kuciaka. Spomienková udalosť pripomenula jeho výnimočnosť, oddanosť pravde a novinárske hodnoty, ktoré sú stále živé.
21. február 2018 otriasol celým Slovenskom. V násilnej tichosti odišli dvaja mladí ľudia, Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Hlavným motívom ich vraždy bola podľa vtedajšieho vyšetrovania práve práca investigatívneho novinára Jána. Od strašnej udalosti, po ktorej sa mnohé veci na Slovensku zmenili, ubehlo už sedem rokov. No v Nitre, na domovskej univerzite Jána a Martiny, na nich nezabudli. Veronika Cillingová na otázku, či spomienkovú besedu berú na katedre ako povinnosť, odpovedala: „Primárne spomienku na Janka vnímame ako spomienku, ktorá je z nášho srdca, pretože je tu na katedre stále veľa pedagógov, ktorí ho osobne poznali, a tí, ktorí ho osobne nepoznali, tak ho reflektovali, vnímali, ako pracuje, ako píše. A to, čo sa stalo Jankovi a Martinke, je vec, na ktorú sa nesmie zabudnúť.“
Foto: Marián Mancír
Milá a príjemná spomienka na kolegu a priateľa
Priebeh spomienkovej besedy, ktorá sa konala 26. februára so začiatkom o 13:00 hodine, bol príjemný a dynamický. Striedali sa videá o Jánovi, jeho osobné výpovede z rozhovoru pre Občas Nečas, slová kolegov a študentov. Priblížila sa jeho práca ako investigatívneho novinára a pedagóga na katedre, ktorej bol súčasťou. „Spomienku na Jána Kuciaka na katedre organizujem už tretí rok. Každým rokom je dosť ťažké to organizovať z toho osobného hľadiska, pretože sme tam osobne zainteresovaní, keďže sme Jána osobne poznali. Ale postupom času sa z toho stáva milá, príjemná spomienka na Jána Kuciaka ako študenta, ako pedagóga a ako nášho dobrého kamaráta. Každý rok to spája aj náš katedrový kolektív. Vieme si spoločne sadnúť, dohodnúť sa a naozaj sme si oporou v takýchto momentoch,“ skonštatovala Lucia Kučerová, ktorá bola spolu s Veronikou Cillingovou a Kristiánom Vráblom súčasťou organizačného tímu prípravy besedy.
Spomíname na Janka ako na…
Beseda konajúca sa na pôde katedry žurnalistiky a nových médií sa začala príhovorom vedúcej katedry, Andrey Chlebcovej-Hečkovej. Tá na Jána spomínala hlavne z obdobia písania jeho diplomovej práce, ktorú mu školila. Vo svojom príhovore prítomným priblížila pohľad na jeho zanietenosť pracovať a vyzdvihla vlastnosti, ktorými disponoval počas celého štúdia, ako skromnosť, precíznosť, spoľahlivosť, pracovitosť a priateľstvo. „Videla som na ňom, že vidí zmysel médií v tom, aby fungovali pre spoločnosť,“ dodala. Pani prodekanka Dáša Nováčiková hovorila o Jankovi ako o poctivom študentovi a spomínala na jeho komunikáciu pri písaní bakalárskej práce. Začala slovami o ich vzájomnej emailovej komunikácii, pri ktorej vyzdvihla jeho zmysel pre nové nápady a chuť napredovať. „Nech bol akokoľvek šikovný, vždy mal v sebe pokoru,“ povedala. Pokora bola jedna z Jánových vlastností, o ktorej sa na spomienkovej besede hovorilo viackrát.
Podľa pedagógov a pracovníkov katedry bol jej dôležitou súčasťou a jeho neprítomnosť je citeľná dodnes. Veronika Cillingová na neho spomína ako na človeka s vynikajúcimi nápadmi na projekty a podujatia, ktoré by zlepšovali štúdium žurnalistiky. „Keby Janko žil, celkovo by katedra vyzerala veselšie, pretože počas tých siedmich rokov, čo tu Janka nemáme, stále nás ťaží ten smútok, ako sme o ňho prišli a o koho sme prišli,” dodala.
Po príhovoroch nasledovalo priblíženie jeho doktorandského štúdia. Počas neho odpublikoval 61 výstupov, ktoré vyšli v časopise Týždeň a na webe aktuality.sk. V aktualitách Jano neskôr pôsobil ako investigatívny novinár. Na katedre vyučoval predmet, ktorý sám navrhol-investigatívna žurnalistika. “Mal v hlave koncepciu. Vedel ako ho posúvať ďalej a keby stále žil, tak si dovolím povedať, žeby výučba na našej katedre v Jankovom podaní tohto predmetu bola výnimočná a jedinečná na Slovensku,” dodala doktorka Cillingová.
Uctenie minútou ticha
Po oficiálnom programe sa pedagógovia spolu so študentami presunuli pred budovu katedry, kde doktorka Kučerová prečítala báseň Jána Kuciaka. Následne si Janka a jeho snúbenicu Martinku všetci prítomní uctili minútou ticha a zapálením sviečok. Obaja svojou obetou zanechali spoločnosti odkaz. “Ten odkaz je, že treba robiť ako novinár vždy všetko pre to, aby naša spoločnosť bola založená na morálnych hodnotách. Aby si ľudia pomáhali, aby si nerobili zle a aby sme dokázali žiť v spoločnosti, na ktorú sme hrdí,” zhrnula doktorka Cillingová.
Foto: Marián Mancír
Titulná fotografia: Marián Mancír
Poznámka: V prvej verzii článku bol nechtiac uvedený nesprávny počet odpublikovaných Jánových článkov počas doktorandského štúdia. V tejto verzii je ich počet uvedený správne.
