autorka: Michaela Študencová
Predstav si, že ti v pondelok niekto len tak zoberie mobil a povie ti: ,,Toto si požičiam. Týždeň bez neho prežiješ.‘‘ Najprv si asi povieš, že je to v pohode, nie je to problém. Lenže po dvadsiatich minútach zistíš, že tvoja ruka má zvláštny tik – siaha do vrecka, ktoré je prázdne, hľadá mobil všade okolo seba.
V utorok zmeškáš autobus, lebo sa vždy spoliehaš, že si na internete vyhľadáš autobusové spojenia. Meškáš do školy, meškáš do práce, meškáš jednoducho všade. Pretože ti nikdy nenapadlo pozrieť si rozpis vlakov na stanici. Potom si všimneš, že vlastne ani nevieš, koľko je hodín. Hodiny na stene? Nie, nie sú len dekorácia. Len si sa na ne nikdy inak nepozeral.
V stredu máš pocit, že nezapadáš medzi ostatných. Že sa proti tebe ľudia spikli – všetci vedia, čo sa deje na Instagrame, aké drámy sa riešia, iba ty nie. Cítiš sa, akoby ľudstvo pripravovalo plán, ako prežiť inváziu mimozemšťanov, no ty si vynechaný zo všetkých plánov.
Vo štvrtok objavíš, že existuje viac možností trávenia voľného času, ako len scrollovaním na sociálnych sieťach. Možno objavíš čaro knihy – vonia, neotravuje ťa stálymi notifikáciami a vôbec sa nevybíja.
V piatok podľahneš panike, pretože kamoška neprišla na kávu. Za normálnych okolností by si jej rýchlo napísala, kde je, no teraz však čakáš a čakáš… Jediné, čo ti zostáva, je veriť tomu, že nevedela, čo na seba a mešká.
V sobotu sa už cítiš lepšie. Zvykol si si, že ťa nikto nebombarduje správami a mailami. Dokonca si všimneš, že lístie na stromoch pomaly mení farby.
A v nedeľu… V nedeľu dostaneš mobil naspäť. Nevieš, čo máš robiť, a tak zapneš wifi a znova sa ponoríš do vymysleného sveta.
Týždeň bez mobilu je naozaj skúška životom. Kto ju zvládne, zaslúži si nielen obdiv, ale možno aj medailu. Nech má o čom postovať na Instagram, keď sa vráti na internet.
Titulná fotografia: unsplash.com
