autorka: Ela Ptačovská
Spoločnosť prišla o deň pracovného pokoja. Rektoráty slovenských univerzít však bránia odkaz Nežnej revolúcie.
V posledných mesiacoch sa čoraz viac v spoločnosti rozoberá otázka štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Debaty na túto tému vyvolávajú medzi ľuďmi mnoho búrlivých reakcií či otázok s podtónom strachu. Ešte do konca roka 2025 nás totiž čaká drobná, no zároveň významná zmena v kalendári. Od 1. novembra 2025 je v platnosti novela zákona č. 241/1993 Z. podľa ktorej 17. november už viac nie je dňom pracovného pokoja. Zmena v zákone zaskočila nejedného pracujúceho človeka či študenta, ktorý sa predčasne tešil na voľný pondelok. Tento deň však v sebe ukrýva hlbší význam, a to odkaz na udalosti zo 17. novembra 1989, keď ľudia vyšli do ulíc a rozhodli sa bojovať aj za našu slobodu.
Univerzity ako obrancovia pamäti
Zrušenie pracovného pokoja v Deň boja za slobodu a demokraciu v mnohých ľuďoch evokuje zľahčovanie udalostí, ktoré sa pred tridsiatimi šiestimi rokmi v tento deň udiali. Mnohé rektoráty univerzít sa preto rozhodli udeliť svojim študentom a zamestnancom voľno. Na novelizáciu zákona reagoval aj prof. RNDr. Libor Vozár, CSc., rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý tiež udelil voľno študentom i zamestnancom univerzity na 17. november 2025. Rektor tak dal najavo svoj postoj k demokratickým hodnotám a podporu študentom, keďže Deň boja za slobodu a demokraciu je zároveň aj ich sviatkom.
,,17. november je Medzinárodný deň študentstva a myslím, že rektorské voľno je pre študentov pekný darček. Na Slovensku je 17. november zároveň pamätným dňom boja za slobodu a demokraciu, a preto sa rektorské voľno na UKF udelené študentom týka aj zamestnancov“ reagoval prof. RNDr. Libor Vozár, CSc., na otázku, čo ho viedlo k tomuto rozhodnutiu.
Demokracia si vyžaduje ochranu
Rektor UKF taktiež pre redakciu uviedol, prečo je dôležité pamätať a pripomínať si, čo sme získali vďaka ľuďom, bojujúcim za slobodný štát počas Nežnej revolúcie. Svojimi slovami nám pripomína, čo všetko sme toho dňa ako slovenský národ získali. ,,17. november 1989 priniesol pozitívne zmeny v spoločnosti, ktoré, myslím, v konečnom dôsledku prispeli k zlepšeniu kvality života na Slovensku. Pre múdrych, rozhľadených a pracovitých mladých ľudí politicko-spoločenské zmeny vytvorili podmienky lepšej pracovnej, ako aj osobnej realizácie,“ uviedol rektor a následne pripomenul, že za demokraciu treba aj naďalej bojovať. ,,Demokracia pre našu generáciu nebola vždy samozrejmosťou. Demokratické princípy treba chrániť – okrem toho, že môžeme slobodne voliť, sa očakáva, že budeme rešpektovať pravidlá a názory druhých, podporovať slobodu vyjadrovania, dokážeme sa postaviť proti nespravodlivosti a nenávisti a budeme posilňovať občiansku zodpovednosť.“
Hoci podľa Ústavy SR je ešte stále Slovensko demokratickou krajinou, netreba zabúdať na skutočnosť, ako ťažko nám naši predkovia demokraciu vydobyli. Sloboda nám totiž nespadla z neba – stála nás mnoho obetí.
Titulná fotografia: Nika Cígerová
